Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)

Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)

Nepoctivosť nikdy nenechá oddýchnuť si toho, v koho srdci prebýva. (Cicero)

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.

Odkladanie začiatku prác skráti čas na prácu samotnú, za ktorej uskutočnenie bude nakoniec zodpovedný aj tak ten, kto vytýčil pôvodný termín.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.