Murphy radí
Nebo je v nebi
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
(Murphyho zákony v bájkach)
Ako bojovať s klebetou
O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.
Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Parkinsonove zákony - V. večer
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a hlúposť
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)