Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Ak si vyhádate v zmluve zmenu troch pre vás nevýhodných odstavcov, po podpise zmluvy zistíte, že zostal ešte jeden, ďaleko nevýhodnejší ako tie tri predchádzajúce.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Nepoctivosť nikdy nenechá oddýchnuť si toho, v koho srdci prebýva. (Cicero)

Každý má poznať svoje možnosti a rešpektovať ich vo veľkých i malých veciach. (Iuvenalis)

Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)