Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Geniálne je to, čo dokáže zmeniť malé na veľké bez pridávania hmoty zvonku.

Jediný spôsob, ako si udržať ženu, je nedať jej všetky peniaze.

Najväčšou tragédiou je vydať sa z lásky a potom zistiť, že dotyčný nemá peniaze.

To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.

Ľubovoľná chyba, urobená pri ľubovoľnej operácii pôsobí vždy v smere najväčších škôd.

Ak dostatočne dlho trpezlivo niečo opakovane rozoberáš a skladáš, dostaneš nakoniec dve veci.