Pôsobnosť orgánu verejného zdravotníctva vo vzťahu k stavebníctvu
18. 3. 2025
Orgán verejného zdravotníctva má po novom pôsobnosť voči osobe, ktorá vykonáva činnosť v oblasti civilného letectva, železničnej dopravy, vodnej dopravy, správy diaľnic a ciest I. triedy, medzinárodnej autobusovej dopravy, elektronických komunikácií a poštových služieb, a tiež osobe, ktorej sídlo, miesto podnikania, podnik, organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň sa nachádza v stavbe alebo v priestore, ktorý je vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní vymedzenej osoby.
Orgán verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom, ktorý uplatňuje záujmy ochrany verejného zdravia záväzným stanoviskom vo vzťahu k stavbám dopravnej infraštruktúry, k stavbám elektronickým komunikácií a stavbám na poskytovanie poštových služieb, stanoviskom k návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere a kolaudácii a zmene užívania stavieb určených na bývanie v blízkosti stavieb dopravnej infraštruktúry a elektronických komunikácií.
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva je dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko k návrhom na posúdenie strategických dokumentov, k návrhom na posúdenie navrhovaných činností, k zmenám navrhovaných činností, a k žiadostiam, územným plánom v rozsahu, v akom ovplyvňujú zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhu stavebného zámeru pri prerokovaní stavebného zámeru, v konaní o stavebnom zámere, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, doložke súladu projektu stavby s podmienkami určenými v záväznom stanovisku, povoleniu skúšobnej prevádzky a k povoleniu predčasného užívania stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, kolaudácii stavby alebo pri zmene v užívaní stavby, ak ide o stavbu, ktorá ovplyvňuje zdravé životné podmienky alebo zdravé pracovné podmienky, návrhom na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
K
Sociálne zabezpečenie policajtov
5. 6. 2023
Novela zákona ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova po policajtovi alebo vojakovi nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku.
Podľa doterajšej právnej úpravy má nárok počas jedného roka po úmrtí manžela a po uplynutí tohto obdobia iba v zákonom určených prípadoch. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná, dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, vychovala aspoň tri nezaopatrené deti, alebo dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve nezaopatrené deti alebo manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov alebo k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Právna úprava teda zakotvuje určité zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali dve deti a ešte výraznejšie zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali tri a viac detí. Právna úprava však nezakotvuje žiadne zvýhodnenie pre vdovy, ktoré vychovali jedno dieťa, oproti tým, ktoré nevychovali žiadne dieťa. Právna úprava počíta s ponechaním zvýhodnenia v prípade vychovania dvoch detí, ako aj zvýhodnenia v prípade vychovania aspoň troch detí, avšak dopĺňa aj zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa. V takýchto prípadoch by nárok na vdovský a analogicky na vdovecký vznikol dovŕšením veku 57 rokov.
K obdobnej zmene právnej úpravy už došlo vo vzťahu k vyplácaniu vdovského alebo vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedená zmena by teda priniesla rovnaké zvýhodnenie aj pre vdovy a vdovcov, ktorí poberajú vdovský výsluhový dôchodok. Rovnako ako došlo k predĺženiu lehoty na vyplácanie vdovského dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zaviedlo sa aj predĺžiť vyplácanie vdovského výsluhového dôchodku z obdobia jedného roka po úmrtí manžela na dva roky od úmrtia manžela.
K
Štátna podpora nájomného bývania
5. 6. 2023
Zo zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania, sa vypustilo ustanovenie, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky nariadením vlády zvýši raz ročne k 1. marcu o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Uvedená zmena sa zaviedla z dôvodu, že pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného podľa § 9 ods. 1 zákona berú do úvahy priemernú ročnú nominálnu mzdu v jednotlivom kraji Slovenskej republiky zverejňovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky na základe údajov za predchádzajúci kalendárny rok (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 327/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania). Vzhľadom na túto skutočnosť je ustanovenie § 9 ods. 2 zákona nadbytočné.
Novela zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti a ani žiadne sociálne vplyvy, predpokladá sa nulový vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet).
K
Klesanie inflácie na Slovensku ide oproti Česku slimačím tempom, padá tam štyrikrát rýchlejšie
19. 5. 2023
Obe krajiny trápi vysoká inflácia.
Aprílová inflácia v Česku dosiahla úroveň 14,3 % v medziročnom vyjadrení, tvrdia najnovšie dáta Eurostatu. Český ekonóm Lukáš Kovanda poznamenáva, že Slovensko podľa rovnakej štatistiky, ktorá je medzinárodne porovnateľná, vykazuje infláciu prakticky totožnú.
Aktuálne čísla Štatistického úradu SR hovoria o tom, že v apríli inflácia na Slovensku klesla pod 14 %. (13,8 %)
Podľa Kovandu už nemožno vylúčiť, že za máj bude mať Česko nižšiu infláciu ako my.
„Naznačuje to doterajšia tohtoročná dynamika vývoja inflácie v oboch krajinách. Veď ešte tento rok v januári Česko podľa Eurostatu vykazovalo infláciu 19,1 %, zatiaľ čo Slováci ju vtedy mali 15,1 %. Tento rok v januári teda bola inflácia v Česku o štyri percentuálne body vyššia ako inflácia na Slovensku, zatiaľ čo v apríli už len o 0,3 percentuálneho bodu,“ konštatoval pre Aktuality.sk.
Česká národná banka prognózuje májovú infláciu v ČR na medziročnej úrovni 11,6 percenta, zatiaľ čo Národná banka Slovenska predpokladá, že inflácia na Slovensku dosiahne v máji medziročnú hodnotu 11,9 percenta.
„Aj to by teda mohlo nasvedčovať tomu, že Česi budú mať v máji nižšiu infláciu ako Slováci. Aj keď finálne čísla Eurostatu sa budú od uvedených odhadov takmer určite líšiť, rovnako ako sa budú líšiť od mier inflácie počítanej národnými štatistickými úradmi Česka i Slovenska,“ pokračoval ekonóm.
Pokles v Česku z vyššieho základu
Napriek tomu je podľa jeho slov zrejmé, že v Česku tento rok inflácia klesá citeľne rýchlejšie ako na Slovensku.
„Vlastne dokonca viac ako štyrikrát rýchlejšie. A tento trend bude zrejme pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Je pravda, že v Česku inflácia klesá z vyššieho základu, pričom takýto pokles môže byť objektívne ľahší ako ten z nižšieho základu,“ podotkol Kovanda.
Zároveň vyslovil rečnícku otázku, o koľko by infláciu v Česku znížilo, ak by Česi namiesto koruny platili eurom. „Rozhodujúce sú celkom iné faktory, než aké predstavuje používaná mena,“ myslí si.
B
Koniec rapídneho zdražovania potravín? Situácia s nákupmi sa začne meniť, hlásia odborníci
18. 5. 2023
Aprílová inflácia sa na Slovensku spomalila na 13,8 %. Pod úrovňou 14 % bola naposledy v júli 2022.
Slováci by mali naďalej rátať s tým, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. „Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala ,prehupnúť' cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %,“ informovala Aktuality.sk analytička z Wood & Company. „Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ doplnila.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci z rodinných rozpočtov míňajú najviac, pripomína.
„Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší,“ hovorí analytička.
Obe tieto oblasti sa významne podpisujú pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v apríli sa spomalilo v oblasti potravín a nealko nápojov a to na 25,4 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 12,3 %.
„Oproti aprílu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 25,4 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom v podstate za všetky kategórie potravín,“ potvrdila odborníčka.
Pri porovnaní spred roka si najviac priplácame za mlieko, syry a vajcia (32,9 %) a za sladké potraviny (31,2 %). Chlieb a obilniny nás vyšli drahšie o 25,9 %. Výnimkou nie je ani mäso, medziročne zdraželo o 24,7 % a za zelenina o 24,1 %, ilustrovala analytička.
Dôvody zdražovania už nikoho neprekvapia. Ide o vyššie ceny energií a vlani sme boli svedkami vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok.
B