Poskytovanie podpory a dotácii v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
13. 5. 2024
Cieľom novely zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov je ustanovenie právneho základu pre poskytovanie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa vo forme návratnej finančnej výpomoci, čím sa v prípade potreby umožní zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa do vyplatenia priamych podpôr.
Novela zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
K
Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
27. 5. 2019
Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť sa musí uskutočňovať v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici o uznávaní odborných kvalifikácií.
V prílohe citovanej smernice je ako doklad o formálnej kvalifikácii sestier pre Slovenskú republiku uvedený okrem vysokoškolských diplomov v študijnom odbore ošetrovateľstvo aj diplom o získaní vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra na strednej zdravotníckej škole.
Od schválenia smernice a jej prijatia v Slovenskej republike sa sestry primárne vzdelávajú na vysokých školách a univerzitách. Stredné zdravotnícke školy etablovali vzdelávanie v študijnom odbore zdravotnícky asistent a zaznamenali zníženie záujmu mladých ľudí o štúdium zdravotníckych odborov.
Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je optimalizácia postavenia stredných zdravotníckych škôl, ktoré nemajú v mieste pôsobenia fakultnú nemocnicu s tými strednými zdravotníckymi školami, v ktorých mieste pôsobenia sa fakultná nemocnica nachádza. Takto dosiahnutý stav by prispel k podpore geografického rozloženia odborného vzdelávania na stredných zdravotníckych školách na Slovensku, nárastu záujmu a počtu uchádzačov o štúdium, teda aj počtu personálu v praxi a tiež k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov.
V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky SR na roky 2016-2020, v ktorom sú v oblasti zdravotnej politiky v časti „Dôstojnosť povolania“ prioritou aj adekvátne podmienky pre prípravu povolania optimalizáciou komplexného modelu vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa s cieľom podpory vyváženého geografického rozloženia výučby na Slovensku možnosťou realizácie praktickej výučby vo vyššom odbornom vzdelaní vo všeobecných nemocniciach zaradených do pevnej siete poskytovateľov a v univerzitných nemocniciach rozširuje zabezpečenie vyššieho odborného vzdelávania v príslušných zdravotníckych študijných odboroch na ďalších dvanástich stredných zdravotníckych školách. Z celkového počtu 30 stredných zdravotníckych škôl bude možné touto úpravou realizovať vyššie odborné vzdelávanie v príslušných zdravotníckych študijných odboroch na 27 stredných zdravotníckych školách.
Slovenská ekonomika sa podľa OECD spomalí
23. 5. 2019
Nezamestnanosť by mala naďalej klesať, ukazuje najnovšia správa. Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) spomaľuje. Vyplýva to z najnovšej prognózy, ktorú organizácia zverejnila v utorok na svojej internetovej stránke. Podľa nej slovenské hospodárstvo sa v tomto roku zväčší o 3,5 percenta po vlaňajšom raste o 4,1 percenta.
V budúcom roku by slovenský hrubý domáci produkt mal posilniť ešte menej, a to o 3,4 percenta. Vo februári OECD pritom predpovedala, že hospodársky rast Slovenska sa v tomto roku zrýchli oproti vlaňajšku o 0,2 percentuálneho bodu na 4,3 percenta. Najnovšia predikcia organizácie však napriek spomaleniu ekonomiky predpokladá ďalší pokles nezamestnanosti na Slovensku z vlaňajšej úrovne 6,5 percenta na 5,8 percenta v tomto roku a 5,4 percenta v roku 2020. Spotrebiteľské ceny v SR by podľa OECD mali v tomto roku stúpnuť o 2,6 percenta a budúcoročná inflácia by mala byť vo výške 2,7 percenta.
Aj globálna ekonomika podľa OECD v tomto roku posilní menej ako vlani. Podľa najnovšej prognózy organizácie svetové hospodárstvo sa v roku 2019 zväčší o 3,2 percenta a v budúcom roku o 3,4 percenta. Vlani globálna ekonomika posilnila o 3,5 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Energie na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ zdraželi menej
23. 5. 2019
Štatistici z Bruselu porovnávali ceny elektriny a plynu. Medziročný rast cien elektriny a plynu pre domácnosti na Slovensku v druhej polovici vlaňajška bol miernejší v porovnaní s priemerom za celú Európsku úniu. Elektrina na Slovensku v druhej polovici roku 2018 medziročne v priemere zdražela o 1,4 percenta na 14,60 eura za 100 kWh, pričom v rámci celej EÚ bol rast v priemere o 3,5 percenta na 21,10 eura za 100 kWh.
Cena plynu na Slovensku v priemere stúpla o 3,1 percenta na 4,60 eura za 100 kWh. Rast v rámci celej EÚ bol o 5,7 percenta na 6,70 eura za 100 kWh. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Najviac elektrina pre domácnosti v národných menách zdražela na Cypre, v Španielsku a v Holandsku. Elektrina pre domácnosti zlacnela iba v štyroch krajinách EÚ, a to v Lotyšsku, Poľsku, Nemecku a v Litve. Pri vyjadrení v eurách mali v druhej polovici roku 2018 najlacnejšiu elektrinu domácnosti v Bulharsku (v priemere 10,10 eura za 100 kWh), Litve (11 eur) a Maďarsku (11,20 eura). Najviac za elektrinu platili domácnosti v Dánsku (31,20 eura), Nemecku (30 eur) a v Belgicku (29,40 eura).
Plyn pre domácnosti v národných menách v druhom polroku 2018 medziročne najviac zdražel v Írsku, Bulharsku a Švédsku a zlacnel v Chorvátsku, Portugalsku, Maďarsku a Nemecku. Pri vyjadrení v eurách mali najlacnejší plyn v Maďarsku a Rumunsku (zhodne 3,50 eura za 100 kWh) a v Chorvátsku (3,60 eura). Najdrahší plyn pre domácnosti bol vo Švédsku (12,20 eura), Taliansku (9,50 eura) a Dánsku (9,10 eura).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovenská ekonomika porastie o 3,7 percenta, odhaduje rozpočtová rada
23. 5. 2019
Rozpočtová rada zverejnila krátkodobú prognózu. Slovenská ekonomika porastie v druhom štvrťroku medziročne o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a za celý rok 2019 potom o 3,8 percenta HDP. Vyplýva to z májovej krátkodobej prognózy ekonomiky, ktorú v pondelok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na sociálnych sieťach. Prognóza zároveň upozorňuje na riziká rastu, ktorými sú najmä slabší vývoz a nenaplnené predpoklady zrýchľujúcej sa spotreby domácností.
HDP by podľa prognózy mal vzrásť medziročne o 3,7 percenta aj v treťom štvrťroku. "Odhad na celý rok 2019 je na úrovni 3,8 percenta medziročne, čo predstavuje voči pôvodnej prognóze výboru pre makroekonomické prognózy (VpMP) z februára 2019 pri úrovni štyri percentá negatívne riziko vo výške 0,2 percentuálneho bodu HDP," uviedla RRZ. Za prvý štvrťrok slovenská ekonomika podľa Štatistického úradu SR vzrástla medziročne rovnako o 3,7 percenta. Posledné štvrťroky zaostali za očakávaniami. Kancelária RRZ upozornila na to, že rast HDP bol za posledné štvrťroky pod očakávaniami prognózy VpMP z dôvodu nižšej úrovne čistého vývozu z konca roku 2018. Najväčšie riziko na druhý štvrťrok 2019 vidí RRZ v zahraničnom obchode najmä pre nižšie vývozy. "Spomaľovanie vývozu potvrdzovali i tvrdé dáta o odpracovaných hodinách, mesačnom vývoze tovarov a zahraničnom dopyte našich významných obchodných partnerov," spresnila RRZ v prognóze. Spotrebitelia menia náladu. Zmiešané signály okolo spotrebnej aktivity poskytli posledné mesačné údaje na odhad spotreby domácností. Zatiaľ čo sentiment spotrebiteľov vykazoval prudké výkyvy, z pohľadu maloobchodníkov sa očakávania objednávok mierne zhoršovali. Modelové odhady medzikvartálneho rastu spotreby domácností na druhý štvrťrok sa zhoršili z 0,91 percenta na 0,78 percenta, čo je však stále medziročný rast o tri percentá. Pozitívom vo vzťahu k rastu HDP môže byť spotreba verejnej správy, ktorá by mohla rásť rýchlejšie, ako predpokladali pôvodné prognózy.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)