Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Život s Murphyho zákonmi
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.
To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a hlúposť
Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.
Hlúposť sa nedá odstrániť peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Čo bolo na počiatku?
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
(Murphyho zákonník)