Poskytovanie podpory a dotácii v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
13. 5. 2024
Cieľom novely zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov je ustanovenie právneho základu pre poskytovanie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa vo forme návratnej finančnej výpomoci, čím sa v prípade potreby umožní zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa do vyplatenia priamych podpôr.
Novela zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
K
Zníženie výkupných cien elektriny z veterných elektrární
25. 9. 2009
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) vo svojom novom výnose znížil výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej prostredníctvom veterných elektrární z doterajších približne 84 eur na súčasných 81 eur za megawatthodinu.
Návratnosť investície do výstavby veterných elektrární sa tak podľa predsedu Združenia pre veternú energiu na Slovensku predĺži zo súčasných približne 13 rokov na zhruba 15 rokov.
Regulačný úrad je presvedčený, že vďaka novým výkupným cenám priemerná návratnosť investície do výstavby obnoviteľných zdrojov sa bude pohybovať od osem do desať rokov.
Podľa hovorcu ministra hospodárstva patria veterné elektrárne medzi nestabilné zdroje. Pri veľkom inštalovanom výkone veterných elektrární by mohol tento zdroj ohroziť stabilitu elektrickej sústavy Slovenska. Reguláciu výstavby slnečných a veterných elektrární na Slovensku navrhla Slovenská elektrizačná prenosová sústava, ktorá zaradila slnečné a veterné elektrárne medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny.
Podpora separovaného zberu
24. 9. 2009
Dohodu o priamej finančnej podpore separovaného zberu a priamom financovaní prevádzky miestnych systémov separovaného zberu odpadov z obalov je pripravená uzatvoriť s mestami a obcami organizácia ENVI-PAK.
Zámerom je nastavenie pravidiel spolupráce tak, aby bolo možné platiť mestám a obciam za všetky odpady z obalov, ktoré budú prostredníctvom miestnych systémov separovaného zberu odpadov z obalov z domácností vyzbierané a zrecyklované, bez ohľadu na ich množstvo a výšku limitov, ktoré povinným osobám predpisuje legislatíva.
Podľa ENVI-PAK súčasné prostredie a situácia, v ktorej sa separovaný zber odpadov z obalov nachádza, nie je v prospech samosprávy ani priemyslu. Medzi hlavné problémy patrí dlhodobé podfinancovanie separovaného zberu, nedostatočná evidencia a náročná administratíva, vysoká závislosť separovaného zberu na výkupných cenách druhotných surovín, pokrivený trh s obchodovaním s druhotnou surovinou a vysoký počet povinných osôb, ktoré si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z odpadovej a obalovej legislatívy.
Tieto problémy si priemysel plne uvedomuje, a prostredníctvom organizácie ENVI-PAK je pripravený uzatvoriť so samosprávami dohodu o priamej finančnej podpore separovaného zberu, a takto financovať prevádzku miestnych systémov separovaného zberu odpadov z obalov. V členských krajinách Európskej únie takéto systémy fungujú už takmer 20 rokov.
ENVI-PAK ponúka mestám a obciam zapojeným do systému priamu platbu za všetok vyzbieraný a recyklovaný odpad z obalov ktorý pochádza z domácností, vzniknutý na území mesta a obce bez ohľadu na jeho množstvo. Platby budú odvodené od reálnych objektívnych nákladov miest a obcí spojených so separovaným zberom odpadov z obalov. Organizácia ponúka tiež kvalifikované poradenstvo mestám a obciam v oblasti separovaného zberu odpadov z obalov vychádzajúce z medzinárodného know-how tzv. „Help desk“. ENVI-PAK ďalej ponúka podporu miest a obcí pri vzdelávaní obyvateľstva spojeného s propagáciou separovaného zberu odpadov z obalov.
ENVI-PAK združuje profesijné združenia Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, , Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie, Slovenské združenie pre značkové výrobky, Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Úniu potravinárov Slovenska a Slovenskú obchodná a priemyselnú komoru.
Ceny cigariet budú vyššie
23. 9. 2009
Centrálna banka predpovedá, že kríza ešte chvíľu udrží pod kontrolou rast cien. Najpomalšie by mali rásť na budúci mesiaci. Zdražovanie potom mierne zrýchlia stúpajúce ceny pohonných látok a zdraženie cigariet.
Na zvýšení sa odrazí aj zvýšená spotrebná daň na cigarety.
Hoci bankári odhadovaný prepad HDP na tento rok zhoršili na mínus 5,6 %, myslia si, že to najhoršie je za nami. Problémy môžu nastať vtedy, keď doznejú vládne stimuly európskych krajín a nenaštartujú ich ekonomiky. Slovensko by mohlo zažiť ešte ďalší pád, hoci menší.
V silách Slovenska nie je ovplyvniť priebeh krízy, ale je v jeho silách pripraviť sa na obdobie po kríze. V krátkodobom výhľade jedného až troch rokov je možné zlepšiť podnikateľské prostredie, najmä vymožiteľnosť práva a flexibilitu trhu práce. Najväčšou výzvou pre Slovensko je odstrániť zaostávanie v inováciách a vo vývoji nových technológií. Nemalo by sa donekonečna stavať na nízkych mzdách a daniach.
Slovensko potrebuje rýchlu konsolidáciu financií
22. 9. 2009
Plán šetrenia v bežných aj kapitálových výdavkoch štátneho rozpočtu prezentovaný ministrom financií Jánom Počiatkom je podľa Ivana Šramka, guvernéra Národnej banky Slovenska krok správnym smerom. Zhodnotiť ho však bude možné až po presnom vyčíslení očakávaných úspor.
Minister zatiaľ prezentoval zámer znížiť bežné výdavky o 20 % a kapitálové o 70 % oproti vlani schválenému viacročnému plánu.
Guvernér považuje za kľúčové, aby už v roku 2010 nastala pomerne rýchla konsolidácia. Tá je dôležitá, aby sa nezhoršoval pohľad investorov na Slovensko a jeho rating.
Súčasný deficit je predovšetkým obrazom veľmi výraznej krízy, ktorá zasiahla aj slovenskú ekonomiku, prejavila sa na znížených príjmoch aj na výdavkovej časti rozpočtu.
Ministerstvo financií očakáva deficit verejných financií na úrovni 6,3 % HDP. Už v budúcom roku by však mal verejný schodok klesnúť na 5,5 % a do roku 2012 pod trojpercentnú hranicu požadovanú európskymi rozpočtovými pravidlami.
Slovensku zhoršenie ratingu nehrozí ani pri očakávanom viac ako šesťpercentnom deficite verejných financií.