Poskytovanie podpory a dotácii v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
13. 5. 2024
Cieľom novely zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov je ustanovenie právneho základu pre poskytovanie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa vo forme návratnej finančnej výpomoci, čím sa v prípade potreby umožní zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa do vyplatenia priamych podpôr.
Novela zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
K
Slovenská ekonomika zažije najprudší rast
18. 4. 2018
Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.
Export slovenských výrobkov rastie
16. 4. 2018
Okrem spoločnosti Lidl, prostredníctvom ktorej vyváža do zahraničia 43 slovenských dodávateľov, podporujú vývoz domácich produktov aj Kaufland, Tesco či Billa. A to prostredníctvom korporátnych značiek spomínaných reťazcov alebo pod vlastnými značkami výrobcov. Vďaka tomu si napríklad Maďari môžu kúpiť bryndzu či tofu zo Slovenska, Rakúšania pochutnať na našich syroch a Česi na domácich salámach či mliečnych výrobkoch.
Za posledný rok narástol export slovenských výrobcov prostredníctvom diskontného reťazca Lidl o 45 miliónov eur, čo predstavuje 20-percentný rast. Vyváža sa do desiatich krajín, medzi ktorými sú Česko, Maďarsko, Litva, Poľsko, ale aj Nemecko, Chorvátsko a Slovinsko. Medzi najväčších vývozcov patria značky Tatranská mliekareň, Agro Tami alebo výrobca papierovej hygieny SHP Harmanec. „Spoločnosť Lidl ako obchodný partner s jeho objemom predaja, čo sa týka exportu, patrí do top desiatky našich odberateľov,“ vyjadril sa Ján Husák, obchodný riaditeľ a člen Predstavenstva Tatranskej mliekarne.
Pokuty za dvojakú kvalitu potravín sú reálne
13. 4. 2018
Agrorezort upozornil aj na to, že dvojaká kvalita potravín je problémom tretiny krajín Európskej únie (EÚ), predovšetkým východnej časti. Európska komisia (EK) v stredu predstavila znenie balíka legislatívnych opatrení známych pod názvom Nová dohoda pre spotrebiteľov. Tento balík zavádza do smernice o nekalých obchodných praktikách na vnútornom trhu aj pojem dvojaká kvalita produktov. Tá sa stane konaním, za ktoré budú môcť národné orgány ukladať sankcie.
Slovensko je tak podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nominantka SNS) o krok bližšie k pokutám za dvojakú kvalitu potravín. „Keď som na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ pred niečo viac ako rokom predstavila výsledky našich prvých testov a spustila tak boj proti dvojakej kvalite v EÚ, len málokto mi veril, že tento boj za spotrebiteľa je možné vyhrať. Dnes sa posúvame výrazne vpred a k pokutám za dvojakú kvalitu sme opäť o krok bližšie. Európska komisia pochopila, že je to vážny problém, ktorý v EÚ nemôžeme akceptovať,“ skonštatovala Matečná. Agrorezort upozornil aj na to, že dvojaká kvalita potravín je problémom tretiny krajín Európskej únie (EÚ), predovšetkým východnej časti. Dlhoročný problém. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR poukázalo na to, že menej mäsa, prírodných zložiek a viac umelých aditív pri rovnakých produktoch sa v takmer všetkých prípadoch týkalo nových členských krajín EÚ. Nová smernica EK by mala podľa agrorezortu takýmto praktikám zabrániť. Jej návrh stanovuje, že dvojaká kvalita je klamlivou činnosťou, ktorú budú môcť členské štáty postihovať. Zahŕňať bude nielen potravinárske, ale aj nepotravinárske produkty. „Zásluhou Slovenska sa o problematike dvojakej kvality potravín začalo diskutovať na najvyšších úrovniach EÚ. Tlak, ktorý sa nám podarilo vyvinúť s ďalšími dotknutými členskými štátmi, dnešným dňom vyúsťuje do celoeurópskeho legislatívneho riešenia problému, ktorý tu existoval roky,“ uviedla Matečná. Posudzovanie prípadov bude v kompetencii národných orgánov, na Slovensku bude za kontrolu potravín zodpovedná Štátna veterinárna a potravinová správa. Odlišné predpisy krajín. Výnimku by podľa agrorezortu mohli dostať produkty, ktorých rozdiely v zložení vychádzajú z odlišných predpisov krajín alebo sú ovplyvnené dostupnosťou a sezónnosťou použitých surovín. Výrobcom alebo distribútorom usvedčeným z uplatňovania dvojakej kvality by mali hroziť sankcie. Tie sa v prípade závažných prehreškov môžu vyšplhať až na 4 % ročného obratu, ktorý dosiahnu v každom dotknutom členskom štáte. Tieto zmeny musí ešte odobriť väčšina členských krajín v Rade EÚ. O návrhu bude paralelne rokovať aj Európsky parlament. Komisia plánuje budúci mesiac predstaviť spoločnú metodiku testovania dvojakej kvality, na základe ktorej budú môcť všetky členské krajiny postupovať jednotne pri skúmaní výrobkov. MPRV dodáva, že Slovensko uskutočnilo už dve série testov na dvojakú kvalitu potravín, pričom oba testy ju približne v polovici prípadov potvrdili.
Ľudia budú mať ťažkosti s hypotékami. Veľa času im neostáva
13. 4. 2018
Problémom sa stanú vlastné úspory. Od júna sa sprísnia pravidlá pre poskytovanie hypoték a k úverom sa dostane menej ľudí, vyplýva z analýzy Poštovej banky. Majú totiž nasporených málo peňazí a práve vlastne úspory budú po novom pri získavaní úveru ešte dôležitejšie než doposiaľ. Národná banka Slovenska chce sprísnením pravidiel predísť problémom pri splácaní pôžičiek. Práve neprimerané poskytovanie úverov na bývanie v USA spustilo ničivú hospodársku krízu v roku 2008.
Po novom bude môcť žiadateľ o úver dostať maximálne 90 percent z ceny bytu. Zriedkavejšie budú môcť banky poskytovať aj úvery nad 80 percent hodnoty nehnuteľnosti. Kto si v takom prípade bude chcieť kúpiť byt za 50-tisíc eur, mal byť mať vlastné úspory 10-tisíc eur. Lenže Slováci vo veku nad 35 rokov majú podľa Poštovej banky v priemere našetrených 4500 eur, mladší len zhruba 1700 eur. V priemere si tak nebudú môcť požičať ani ľudia, ktorí už dlhé roky pracujú. Platiť navyše začnú aj úverové stropy. Poštová banka tvrdí, že priemerne zarábajúci obyvateľ Bratislavy si bude môcť požičať najviac 86-tisíc eur, pričom aj v najlacnejšej časti hlavného mesta — v Petržalke — treba na dvojizbák v priemere viac než 105-tisíc eur. Kto sa chce sprísneniu vyhnúť, musí sa so žiadosťou o úver poponáhľať. Na strane druhej, ľudia by nemali ignorovať, že Slováci sa rýchlo zadlžujú. Podľa niektorých analýz začiatkom roka 2016 výška úverov prvýkrát v histórii prevýšila hodnotu úspor. Podľa iných štúdií suma našetrených ešte mierne prevyšuje pôžičky, ale podľa odborníkov zadlženosť Slovákov reálne rýchlo rastie.