V živote každej organizácie príde okamih, kedy už sama voči sebe nevie existovať.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Pokiaľ človek žije, je múdre mať nejaké peniaze v banke. Hlúpe je zomierať s peniazmi v banke.

Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.

Dnes sa pracuje metódou „Just in time“. Žiadne dobré skutky nie sú na sklade.

História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.

Keď človek získa múdrosť a rozvahu, je už príliš starý na to, aby ich využil.