Murphy radí
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.
Ak nechcete žiť vo včerajšku, tak sa musíte vedieť rozlúčiť nielen so včerajšími neúspechmi, ale aj so včerajšími úspechmi.
Ak sa nedokážete vysporiadať s vlastnými slabosťami, tak sa nikdy nestanete naozaj silnou osobnosťou.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Politika a politici
Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.
Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.
Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Murphyho rady
Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.
Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.
Dbaj na to, aby si v živote dosiahol to, čo sa ti páči. V opačnom prípade zistíš, že musíš nájsť záľubu v tom, čo si dosiahol.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)