Murphy radí
Rady podnikateľom
Dopijem a pôjdem. Vyhlásenie Sokrata po tom, keď mu ako úplatok ponúkli čašu bolehlavu.
Všetko sa dá dosiahnuť vytrvalou prácou. Syzifos pri prejave k pracovníkom firmy „Hore vrchom kotúľaj“.
Kto nič nemá, nič nestratí.
(Myšlienky bez cla)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Zákony odkladania
Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.
Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Extrémy sa nakoniec vždy stretnú.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kolíska práva
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
Prirodzené právo je to, ktoré príroda naučila všetky tvory.
Keď chýbajú peniaze, chýba všetko.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)