Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)

Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)

Čo si sám zaviníš, to ťa bolí najviac. (Heliodoros)

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.

Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.