Poľnohospodári utrpeli škody za desiatky miliónov eur
18. 7. 2024
Slovenskí poľnohospodári odhadli škody na tohtoročnej úrode spôsobené hrabošom poľným a prívalovými dažďami dohromady najmenej na 35 miliónov eur. Uvítali by zmeny existujúcich pravidiel, aby mohli účinnejšie zasiahnuť proti hrabošom. Novinárom to povedali zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
"Hraboš nás nepríjemne prekvapil. Nečakali sme, že to môže dopadnúť až tak katastrofálne. Zima bola veľmi mierna. Prívalové dažde nám zdecimovali úrodu, ale nory to nevykúrilo, hlodavec prežil," uviedol šéf SPPK Andrej Gajdoš.
Odhadované škody 13,5 milióna eur spôsobené hrabošmi budú podľa Gajdoša v skutočnosti vyššie, pretože všetci farmári nie sú členmi SPPK alebo sa nezapojili do prieskumu. Hlodavec poškodil hlavne repku, jačmeň, pšenicu a kukuricu. Premnoženie hraboša zdôvodnila SPPK prísnymi pravidlami ohľadom zelených pásov a úhorov, ktoré v krajine tvoria 80-tisíc hektárov a ktoré farmári vytvárajú v súčasnom sedemročnom období únijnej poľnohospodárskej politiky, aby získali vyššie dotácie. Poľnohospodári uviedli, že by uvítali možnosť vstupovať do zelených pásov, kde sa hlodavec rozmnožuje, alebo tieto plochy obhospodarovať či meniť ich umiestnenie.
Prívalové dažde podľa Gajdoša spôsobili slovenským farmárom škody za 21,7 milióna eur, a to na ploche 37-tisíc hektárov. Napríklad hlavné druhy obilnín slovenskí poľnohospodári tento rok pestovali na 506 900 hektároch a podľa prvého odhadu slovenského štatistického úradu úroda klesne proti vlaňajšku dvojciferne. Dôvodom prepadu je menšia osiata plocha a nižšie hektárové výnosy.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Reforma nemocníc nie je dostatočne pripravená, tvrdia lekári
17. 7. 2019
Reforma fungovania nemocníc nie je podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) dostatočne pripravená na uvedenie do praxe. „Unáhlený krok, motivovaný politickými ambíciami a podporovaný záujmami ekonomických skupín, nemôže a nesmie byť hnacím motorom stratifikácie,“ uviedol prezident SLK Marian Kollár na utorkovej tlačovej konferencii.
Lekárska komora síce stratifikáciu podporuje, nesúhlasí však so súčasným návrhom zákona. Svoje pripomienky adresovala už v pripomienkovom konaní. Každá nemocnica by podľa SLK mala vykonávať základné výkony, ktoré zachránia ľudský život. „Ak počúvame pani ministerku, že budeme presúvať lekárov z nemocnice do nemocnice a robiť silné oddelenia, nevieme si predstaviť, že v niektorých nemocniciach nebude gynekológia, nebude chirurgia, nebude interné, pretože nemáme dostatok personálu,“ povedal Kollár. Návrh problém nedostatku ľudí podľa neho ignoruje. „Zotrvávanie na návrhu riešenia personálnych otázok „dočasnou stážou“ osôb z tretích krajín nie je a nemôže byť riešením slovenského zdravotníctva,“ zdôraznil. Podľa Kollára dostávajú poisťovne v aktuálnom návrhu nenáležité kompetencie, a to napríklad možnosť rušiť a presúvať oddelenie. Otázkou je, či sa presunie aj personál oddelenia. „Môžeme sa obávať, že toto by mohlo viesť k zatvoreniu niektorých oddelení, možno niektorých nemocníc, čo by rozbilo celú stratifikáciu, celú sieť,“ doplnil.
Mladí idú za prácou do cudziny
15. 7. 2019
Takmer polovica mladých ľudí sa sťahuje do zahraničia kvôli kariérnemu rastu. Najvyššie oceňovanou krajinou sveta je podľa prieskumu spoločnosti HSBC Expat Explorer na rok 2019 Švajčiarsko, za ním Singapur a Kanada.
Záujemcu o prácu láka vyššia mzda a možnosť naučiť sa nové zručnosti. Na prieskume sa zúčastnilo vyše 18-tisíc ľudí žijúcich mimo svojej rodnej krajiny. Podľa jeho výsledkov sa s vidinou kariérneho rastu tento rok do zahraničia presťahovalo 47 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov. Po presťahovaní sa ich mzdy zvýšili v priemere o 35 percent. Pri ostatných vekových skupinách je nárast nižší.
Fondom v druhom a treťom pilieri sa minulý týždeň darilo.
12. 7. 2019
Úspory ľudí v druhom dôchodkovom pilieri sa počas minulého týždňa zhodnotili vo všetkých fondoch. Najviac sa darilo štyrom indexovým fondom, ktoré k 4. júlu tohto roka medzitýždenne posilnili o 2 % až 2,72 %. Akciové dôchodkové fondy vykázali zhodnotenie o 1,19 % až 2,18 %, dva zmiešané fondy o 1,30 %, resp. o 1,42 %. Garantované dlhopisové fondy dosiahli zhodnotenie majetku sporiteľov na úrovni 0,13 % až 0,79 %. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností.
Sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri mali k minulému štvrtku na svojich účtoch vyše 8,84 mld. eur. Tri štvrtiny majetku, čo je takmer 6,57 mld. eur, sa pritom nachádzajú v šiestich konzervatívnych garantovaných dlhopisových fondoch. V šiestich akciových fondoch majú sporitelia takmer 1,14 miliardy eur, v piatich indexových fondoch takmer 1,06 mld. eur a v dvoch zmiešaných fondoch 93,1 mil. eur. Konzervatívne dôchodkové fondy pritom od začiatku tohto roka zhodnotili majetok klientov dôchodkových správcovských spoločností o 1,20 % až 5,87 %, kým indexové fondy o 17,23 % až 21,29 %. V akciových fondoch zhodnotenie od začiatku tohto roka dosiahlo 8,69 % až 16,66 % a v zmiešaných fondoch 8,71 %, resp. 10,41 %.
Všetky príspevkové fondy, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti, k 4. júlu majetok sporiteľov medzitýždenne zhodnotili, a to o 0,22 % až 2,53 %. Vo výplatných fondoch úspory posilnili o 0,06 % až 0,24 %. Doplnkové dôchodkové spoločnosti pritom spravovali k minulému štvrtku vo svojich fondoch vyše 2,23 mld. eur.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brusel prognózuje Slovensku postupné spomaľovanie hospodárskeho rastu
12. 7. 2019
Slovenský hospodársky rast bude postupne zvoľňovať svoju dynamiku. Slovenský hospodársky rast bude postupne zvoľňovať svoju dynamiku. Konštatovala to Európska komisia vo svojej aktuálnej letnej makroekonomickej prognóze. Podľa nej rast hrubého domáceho produktu Slovenska zoslabne z vlaňajších 4,1 % na tohtoročných 3,6 % a v budúcom roku na 3,3 %. Silný domáci dopyt. K rastu bude naďalej podľa Bruselu prispievať silný domáci dopyt, ktorý by však mal rovnako oproti roku 2018 spomaliť.
„Aj keď rast súkromnej spotreby zostane kľúčovým faktorom celkového rastu, v porovnaní s vlaňajškom by mal v rokoch 2019 a 2020 mierne spomaliť, keďže očakávané zvoľnenie rastu zamestnanosti môže ovplyvniť inak silný rast disponibilných príjmov domácností,“ uviedla v prognóze Európska komisia. Zároveň konštatovala, že v prvom štvrťroku slovenskú ekonomiku potiahli čisté exporty. „Napriek stúpajúcim obavám o vývoj v globálnom obchode, čisté exporty by mali v roku 2019 výrazne podporiť hospodársky rast. V neposlednom rade kvôli rastúcej produkcii v exportne orientovanom automobilovom sektore,“ dodala komisia vo svojej prognóze. Tento faktor by mal podľa nej vykryť aj výpadok exportu vplyvom oslabenia globálneho dopytu, čomu pomáha aj produktový mix slovenského vývozu. V automobilovom sektore sú to totiž predovšetkým luxusnejšie automobily, ktorých produkcia je voči globálnym vplyvom odolnejšia. Očakáva sa vrchol rastu miezd. V oblasti trhu práce sa očakáva v roku 2019 vrchol rastu miezd, ktorý vyplynul z pokračujúceho poklesu nezamestnanosti, zvyšovania miezd vo verejnej správe a vysokého počtu nových pracovných miest. Práve tento faktor by mal podľa Bruselu držať súkromnú spotrebu naďalej na vysokej úrovni aj v prognózovanom horizonte do roku 2020. Pokračovať by malo aj vytváranie nových pracovných miest, avšak pomalším tempom ako v predchádzajúcom období.
Rast spotrebiteľských cien bude podľa aktuálnej predikcie Európskej komisie na Slovensku v nasledujúcom období mierne spomaľovať. Z vlaňajších 2,5 % by mala inflácia podľa prognózy klesnúť na 2,4 % v roku 2019 a 2,3 % v roku 2020. Rast cien na týchto úrovniach bude podľa Bruselu naďalej držať práve priaznivá situácia na trhu práce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)