Poľnohospodári utrpeli škody za desiatky miliónov eur
18. 7. 2024
Slovenskí poľnohospodári odhadli škody na tohtoročnej úrode spôsobené hrabošom poľným a prívalovými dažďami dohromady najmenej na 35 miliónov eur. Uvítali by zmeny existujúcich pravidiel, aby mohli účinnejšie zasiahnuť proti hrabošom. Novinárom to povedali zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
"Hraboš nás nepríjemne prekvapil. Nečakali sme, že to môže dopadnúť až tak katastrofálne. Zima bola veľmi mierna. Prívalové dažde nám zdecimovali úrodu, ale nory to nevykúrilo, hlodavec prežil," uviedol šéf SPPK Andrej Gajdoš.
Odhadované škody 13,5 milióna eur spôsobené hrabošmi budú podľa Gajdoša v skutočnosti vyššie, pretože všetci farmári nie sú členmi SPPK alebo sa nezapojili do prieskumu. Hlodavec poškodil hlavne repku, jačmeň, pšenicu a kukuricu. Premnoženie hraboša zdôvodnila SPPK prísnymi pravidlami ohľadom zelených pásov a úhorov, ktoré v krajine tvoria 80-tisíc hektárov a ktoré farmári vytvárajú v súčasnom sedemročnom období únijnej poľnohospodárskej politiky, aby získali vyššie dotácie. Poľnohospodári uviedli, že by uvítali možnosť vstupovať do zelených pásov, kde sa hlodavec rozmnožuje, alebo tieto plochy obhospodarovať či meniť ich umiestnenie.
Prívalové dažde podľa Gajdoša spôsobili slovenským farmárom škody za 21,7 milióna eur, a to na ploche 37-tisíc hektárov. Napríklad hlavné druhy obilnín slovenskí poľnohospodári tento rok pestovali na 506 900 hektároch a podľa prvého odhadu slovenského štatistického úradu úroda klesne proti vlaňajšku dvojciferne. Dôvodom prepadu je menšia osiata plocha a nižšie hektárové výnosy.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na Slovensku vyrobili desaťmiliónty automobil
27. 4. 2017
V minulom roku sa na Slovensku vyrobilo 1.043.237 automobilov, čo je o necelých 5000 kusov viac ako v roku 2015. Informoval o tom dnes Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR. V apríli tohto roka zase vyšlo z výrobnej linky už desaťmiliónte slovenské auto.
Predstavitelia zväzu na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave poukázali na to, že automobilová výroba na Slovensku má stále rastúci trend. Aj vlani si udržala pozíciu z roka 2015, keď počet vyrobených automobilov prvýkrát prekročil hranicu 1 milión kusov. Jej presiahnutie sa pritom očakáva aj tento rok. Medzi strategické ciele ZAP patrí podpora rastu podielu aplikovaného výskumu a vývoja. Nevyhnutná je podľa Sinaya aj podpora rozvoja subdodávateľov a za akútnu označil tému prichádzajúcej digitalizácie výroby a logistiky. Zároveň upozornil na to, že automobilový priemysel dlhodobo bojuje s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Pozornosť treba podľa zväzu upriamiť na rozvoj technických zručností detí a mládeže a na dôsledné implementovanie zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zástupcovia ZAP sú presvedčení, že tento proces nepodporuje ani materiál Učiace sa Slovensko, ktorý spracovalo ministerstvo školstva. Vzniká podľa nich izolovane od ostatných stratégií, nestanovuje priority ani časovú os, zvyšuje liberalizáciu a nerieši potreby praxe najmä v oblasti stredného odborného vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko dosiahlo najnižší deficit v histórii
24. 4. 2017
Štátny dlh Slovenska po zohľadnení výkonu ekonomiky vlani tretí rok po sebe klesol, vláda sa ale zatiaľ nevymanila z takzvanej dlhovej brzdy, ktorá má pod hrozbou sankcií brániť vyššiemu zadlženiu krajiny. Vyplýva to z dnešných údajov Eurostatu a Štatistického úradu, podľa ktorých Slovensko vlani tiež hospodárilo s nižším ako plánovaným schodkom verejných financií.
Podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska vlani klesol na 51,94 percenta z 52,48 percenta v roku 2015, hoci v absolútnom vyjadrení zadlženie krajiny stúplo. Ministerstvo financií ešte vlani na jeseň očakávalo, že vzrastie aj pomer dlhu k HDP. Dlhovú brzdu Slovensko aktivovalo v roku 2013 po tom, čo rok predtým dlh štátu prekročil hranicu 50 percent HDP. Existujúce prekročenie zadlženia štátu ale nebude predstavovať pre koaličnú vládu premiéra Roberta Fica výraznejšie sankcie, ministerstvo financií bude musieť predložiť správu so zdôvodnením hodnoty dlhu a s návrhmi na jeho zníženie. Štátny dlh Slovenska prudko stúpol po globálnej ekonomickej kríze, kedy došlo k poklesu ekonomiky a k nárastu deficitu verejných financií. Koalícia v minulosti usilovala o zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby dlhová brzda zohľadňovala hotovostné rezervu štátu a tiež strategické verejné investície. K spomaleniu podmienok dlhovej brzdy ale koalícia podľa dostupných informácií zatiaľ nezískala podporu opozície, pretože bez jej hlasov v snemovni nedokáže vláda zmenu ústavného zákona presadiť. Schodok verejných financií Slovenska za minulý rok klesol na 1,68 percenta percenta z predvlaňajších 2,74 percenta HDP. Bol tak nižší ako plánovala vláda, ktorá počítala s deficitom tesne pod hranicou dvoch percent výkonu ekonomiky. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu plánuje kabinet na rok 2019.
zdroj: hnonline.sk
Firmám chýbajú ľudia, zamestnávatelia kritizujú školstvo
24. 4. 2017
Slovensko trpí vysokou nezamestnanosťou absolventov - mladých ľudí, ale aj starších ľudí - v preddôchodkovom veku. Uviedol to dnes v Bratislave na konferencii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v SR prezident AZZZ Tomáš Malatinský.
"Podľa aktuálnych prognóz ústredia práce sa nezamestnanosť na Slovensku neustále znižuje, ale podiel firiem, ktoré nevedia nájsť kvalifikovaných ľudí, sa rapídne zvyšuje. Podľa aktuálnych februárových štatistík máme na Slovensku vyše 260-tisíc nezamestnaných, z nich však 83-tisíc ľudí má len základné a možno aj nedokončené základné vzdelanie. Približne podobný počet ľudí nemá ani stredoškolské vzdelanie," spresnil. V podnikoch na Slovensku je podľa neho však dopyt po kvalifikovanejšej pracovnej sile. "Nedostatok odborne vzdelaných mladých ľudí sa preto stáva našou nočnou morou. Dopyt zamestnávateľov po technicky vzdelaných absolventoch každým rokom rastie, ale zo školských lavíc ich vychádza čoraz menej. Tým sa len zvyšuje priepasť medzi prepojením vzdelávacieho systému a trhom práce. Uvedomujeme si totiž, že bez vzdelania, vzdelanosti a pri nedostatku pracovníkov je veľké riziko straty konkurencieschopnosti," podčiarkol. Podniky v SR podľa jeho slov hovoria o riziku utlmenia investičných aktivít, čo je veľkou brzdou ďalšieho rastu. "Jedným z hlavných dôvodov nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily je práve súčasný stav vzdelávacieho systému, ktorý nereflektuje potreby zamestnávateľov trhu práce. Kvalita absolventov hlboko klesá a ich štruktúra absolútne nezodpovedá potrebám, ktoré sú žiadané," zdôraznil. Zúfalý stav je podľa Malatinského však aj v oblasti tradičných remesiel, ako je murár, tesár či klampiar, ktoré sú dlhodobo z hľadiska počtu absolventov poddimenzované.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko zvýšilo pomoc rozvojovým krajinám
19. 4. 2017
Slovensko vlani druhý rok po sebe výrazne zvýšilo svoje finančné príspevky na pomoc rozvojovým krajinám, naďalej ale v tejto oblasti neplní svoje predchádzajúce záväzky. Vyplýva z údajov, ktoré zverejnilo ministerstvo zahraničia.
Slovensko na rozvojovú pomoc vlani vynaložilo 98,4 milióna eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje nárast o štvrtinu, a to hlavne kvôli zvýšeniu príspevkov do medzinárodných organizácií a na humanitárnu pomoc. Podiel rozvojovej pomoci na výkone slovenskej ekonomiky meranom hrubým národným dôchodkom (HND) vlani stúpol na 0,12 percenta z 0,10 percenta v roku 2015. Slovensko sa ale skôr zaviazalo, že na pomoc rozvojovým krajinám a na súvisiace programy použije 0,17 percenta výkonu ekonomiky do roku 2010 a 0,33 percenta do roku 2015. Podľa ministerstva zahraničia svoje prísľuby v tejto oblasti nedodržiavajú ani ďalšie takzvané nové členské štáty EÚ. Z predbežných údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vyplýva, že Česká republika vlani dala na rozvojovú pomoc 0,14 percenta výkonu ekonomiky a že na špici rebríčka troch desiatok skúmaných krajín bolo Nórsko s podielom 1,11 percenta HND. Rozvojová pomoc slúži okrem iného na zmierňovanie chudoby a hladu v rozvojových štátoch, ďalej k podpore prístupu ku vzdelaniu, zaisteniu bezpečnosti či k podpore hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami.
zdroj: hnonline.sk