Poľnohospodári utrpeli škody za desiatky miliónov eur
18. 7. 2024
Slovenskí poľnohospodári odhadli škody na tohtoročnej úrode spôsobené hrabošom poľným a prívalovými dažďami dohromady najmenej na 35 miliónov eur. Uvítali by zmeny existujúcich pravidiel, aby mohli účinnejšie zasiahnuť proti hrabošom. Novinárom to povedali zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
"Hraboš nás nepríjemne prekvapil. Nečakali sme, že to môže dopadnúť až tak katastrofálne. Zima bola veľmi mierna. Prívalové dažde nám zdecimovali úrodu, ale nory to nevykúrilo, hlodavec prežil," uviedol šéf SPPK Andrej Gajdoš.
Odhadované škody 13,5 milióna eur spôsobené hrabošmi budú podľa Gajdoša v skutočnosti vyššie, pretože všetci farmári nie sú členmi SPPK alebo sa nezapojili do prieskumu. Hlodavec poškodil hlavne repku, jačmeň, pšenicu a kukuricu. Premnoženie hraboša zdôvodnila SPPK prísnymi pravidlami ohľadom zelených pásov a úhorov, ktoré v krajine tvoria 80-tisíc hektárov a ktoré farmári vytvárajú v súčasnom sedemročnom období únijnej poľnohospodárskej politiky, aby získali vyššie dotácie. Poľnohospodári uviedli, že by uvítali možnosť vstupovať do zelených pásov, kde sa hlodavec rozmnožuje, alebo tieto plochy obhospodarovať či meniť ich umiestnenie.
Prívalové dažde podľa Gajdoša spôsobili slovenským farmárom škody za 21,7 milióna eur, a to na ploche 37-tisíc hektárov. Napríklad hlavné druhy obilnín slovenskí poľnohospodári tento rok pestovali na 506 900 hektároch a podľa prvého odhadu slovenského štatistického úradu úroda klesne proti vlaňajšku dvojciferne. Dôvodom prepadu je menšia osiata plocha a nižšie hektárové výnosy.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Automobilový priemysel: Situácia je kritická, treba 14-tisíc pracovníkov
31. 5. 2017
Situácia s pracovnou silou v automobilovom priemysle na Slovensku je kritická.
Povedal to v piatok viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky Alexander Matušek.Automobilový priemysel bude podľa neho do roku 2020 potrebovať asi 14 000 nových pracovníkov, z toho asi 2000 s vysokoškolským vzdelaním a 12 000 stredoškolákov. „Očakávame, že zo škôl dostaneme asi 3000 stredoškolákov, ďalších 9000 budeme musieť získať buď rekvalifikáciami, alebo mobilitou pracovnej sily – čo sú naše priority. Treťou možnosťou je doviezť ich zo zahraničia, pretože ich potrebujeme,“ skonštatoval Matušek. Len v minulom roku sa na Slovensku vyrobilo viac ako milión automobilov, po príchode štvrtej automobilky do roku 2020 sa ich bude ročne vyrábať asi 1,35 milióna. „Zo 14 000 ľudí budú polovicu potrebovať výrobcovia automobilov, približne rovnaký počet dodávatelia. Musíme konať. Ak nevyužijeme možnosti zo školstva, ak nevyužijeme mobilitu pracovnej sily a nezamestnáme našich ľudí, treba sa poobzerať inde a najmä uľahčiť proces prijímania pracovníkov z tretích krajín. Aby to trvalo šesť až desať Až 87 % zamestnávateľov v automobilovom priemysle podľa neho tvrdí, že nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je alarmujúci, len osem percent dodávateľov si myslí, že absolventi, ktorí prídu zo škôl, sú pripravení na prax. mesiacov, je neakceptovateľné. Požiadavka zamestnávateľov je jeden mesiac,“ zdôraznil viceprezident.
Zmeny v sociálnom poistení
30. 5. 2017
V súvislosti zo zmenou exekučného poriadku sa mení aj zákon o sociálnom poistení. Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.
Zmenou v zákone sa eliminujú negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.
Zmeny v obchodnom registri
29. 5. 2017
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.
Účelom návrhu zákona bolo splniť požiadavky kladené smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/17/EÚ. Právny poriadok Slovenskej republiky nedisponuje právnou úpravou, ktorá by umožňovala prepojenie systému obchodného registra v Slovenskej republike s inými obchodnými registrami alebo evidenciami. Zmenou v zákone sa zavedie napríklad systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, ako aj povinnosť zverejňovať informácie o zapisovaných údajov a poskytovanie uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému. Zmena nastala aj vo výmazu podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na základe oznámenia zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie prostredníctvom systému prepojenia registrov, že došlo k zrušeniu alebo k výmazu zapísanej zahraničnej osoby.
Letné brigády
26. 5. 2017
Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah je možné založiť jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zvýšený záujem o prácu na dohodu a o brigády je počas letného obdobia, a to najmä na príležitostné a krátkodobé zárobkové činnosti.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom okrem pracovnej zmluvy, ktorá zakladá pracovný pomer, aj osobitné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že dohodou sa nezakladá pracovný pomer, ale dvojstranný pracovnoprávny vzťah, ktorý síce patrí do oblasti pracovného práva, ale považuje sa za doplnkový pracovnoprávny vzťah.
Dohody by sa mali uzatvárať len výnimočne, a to v prípade ak ide o:
• prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o vykonaní práce (napr. vymaľovanie priestorov, čistenie a údržba kancelárskych priestorov, pokosenie trávnika a ošetrenie zelene na ihrisku, príprava občerstvenia na poradu) alebo
• príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (napr. opakovaná starostlivosť o zeleň, pomocné príležitostné práce v kuchyni, oberanie plodov v ovocnom sade, odpratávanie snehu počas zimnej sezóny, upratovacie práce).
Pre rok 2017 je ustanovená výška minimálnej mzdy na základe nariadenia vlády SR č. 280/2016 vo výške:
• 435 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,500 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.
V súlade s § 226 ods. 4 ZP môže zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom odmenu plynúcu z dohody o vykonaní práce primerane znížiť a to v prípade, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Primerané zníženie sumy odmeny môže byť realizované len v takej miere, aby vyplatená suma odmeny v prepočte na hodinu výkonu práce nebola nižšia ako suma platnej hodinovej minimálnej mzdy.