Poľnohospodári utrpeli škody za desiatky miliónov eur
18. 7. 2024
Slovenskí poľnohospodári odhadli škody na tohtoročnej úrode spôsobené hrabošom poľným a prívalovými dažďami dohromady najmenej na 35 miliónov eur. Uvítali by zmeny existujúcich pravidiel, aby mohli účinnejšie zasiahnuť proti hrabošom. Novinárom to povedali zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
"Hraboš nás nepríjemne prekvapil. Nečakali sme, že to môže dopadnúť až tak katastrofálne. Zima bola veľmi mierna. Prívalové dažde nám zdecimovali úrodu, ale nory to nevykúrilo, hlodavec prežil," uviedol šéf SPPK Andrej Gajdoš.
Odhadované škody 13,5 milióna eur spôsobené hrabošmi budú podľa Gajdoša v skutočnosti vyššie, pretože všetci farmári nie sú členmi SPPK alebo sa nezapojili do prieskumu. Hlodavec poškodil hlavne repku, jačmeň, pšenicu a kukuricu. Premnoženie hraboša zdôvodnila SPPK prísnymi pravidlami ohľadom zelených pásov a úhorov, ktoré v krajine tvoria 80-tisíc hektárov a ktoré farmári vytvárajú v súčasnom sedemročnom období únijnej poľnohospodárskej politiky, aby získali vyššie dotácie. Poľnohospodári uviedli, že by uvítali možnosť vstupovať do zelených pásov, kde sa hlodavec rozmnožuje, alebo tieto plochy obhospodarovať či meniť ich umiestnenie.
Prívalové dažde podľa Gajdoša spôsobili slovenským farmárom škody za 21,7 milióna eur, a to na ploche 37-tisíc hektárov. Napríklad hlavné druhy obilnín slovenskí poľnohospodári tento rok pestovali na 506 900 hektároch a podľa prvého odhadu slovenského štatistického úradu úroda klesne proti vlaňajšku dvojciferne. Dôvodom prepadu je menšia osiata plocha a nižšie hektárové výnosy.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Vyššie poplatky za komunálny odpad a zvýhodnené triedenie odbremenia skládky
9. 1. 2018
Na Slovensku sa ročne vyprodukujú takmer dva milióny ton komunálnych odpadov, z toho viac ako dve tretiny skončia na skládkach. Znížiť množstvo komunálnych odpadov, ktoré končia na skládkach a zvýšiť mieru recyklácie sa podarí, ak sa výrazne zvýšia poplatky za skládkovanie a v obciach sa zavedie systém poplatkov za komunálny odpad finančne zvýhodňujúci triedenie.
Navrhuje to Inštitút environmentálnej politiky (IEP), podľa ktorého tiež treba zintenzívniť boj proti čiernym skládkam. Rezortná organizácia ministerstva životného prostredia zverejnila vo štvrtok štúdiu s názvom Ako menej skládkovať, ktorá vznikla v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky. Navrhuje viaceré opatrenia na zvýšenie miery recyklácie a zníženie skládkovania komunálneho odpadu, s ktorým má Slovensko stále veľký problém. "Odpadové hospodárstvo patrí k najväčším výzvam životného prostredia na Slovensku," skonštatoval hlavný ekonóm a riaditeľ IEP Martin Haluš. Pripomenul, že miera recyklácie komunálneho odpadu je jedna z najnižších v EÚ a skládkovanie je stále dominantná forma nakladania s komunálnym odpadom. "Skládkovanie má pritom okrem negatívnych dopadov na zdravie obyvateľstva a životné prostredie aj ekonomické náklady vo forme zaberania pôdy a straty zdrojov," upozornil Haluš. Vyššie poplatkyOpatrenia v podobe zvýšenia poplatkov za skládkovanie a zavedenia systému, ktorý v obciach zvýhodňuje triedenie, by mali podľa IEP dopĺňať adekvátne informačné kampane a vzdelávanie. Podľa inštitútu sú poplatky za skládkovanie momentálne na Slovensku jedny z najnižších v EÚ a nemotivujú k vyššiemu zhodnoteniu odpadov. "Množstvový zber, respektíve systém zliav zvýhodňujúci triedenie obyvateľov, by vytvoril pre občanov finančnú motiváciu znížiť produkciu zmesového odpadu. Ako ukazujú modelové príklady z viacerých slovenských miest, zvýšenie poplatkov nemusia zvýšiť náklady občanov a obce," uviedol Haluš. Pri dôslednom triedení môžu domácnosti podľa neho dokonca ušetriť rádovo desiatky eur ročne. "Tieto opatrenia budú automaticky znamenať zvýšenú motiváciu tvorby čiernych skládok. V praxi je preto nevyhnutné prijímať opatrenia na predchádzanie vzniku nelegálnych skládok a trestať vinníkov," doplnil. Na Slovensku sa ročne vyprodukujú takmer dva milióny ton komunálnych odpadov, z toho viac ako dve tretiny skončia na skládkach. Slovensko má pritom povinnosť do roku 2020 triediť a recyklovať 50 percent všetkých komunálnych odpadov. Nový zákon o odpadoch začal platiť od začiatku roka 2016. Malo ísť o revolúciu v oblasti odpadov. Legislatíva bola kritizovaná počas jej prípravy aj po vstupe do platnosti. Envirorezort pripravil vlani aplikačnú novelu zákona, ktorá má reagovať na požiadavky trhu, sprehľadniť, zjednodušiť a zefektívniť systém odpadového hospodárstva. Sprísňuje sa tiež dodržiavanie odpadového systému.
Zdražovanie neskončilo, naopak rast cien sa má ešte viac zrýchliť
5. 1. 2018
V roku 2018 by už spotrebiteľské ceny podľa odhadov analytikov mohli rásť 2-percentným tempom. Slovensko sa po troch rokoch medziročného poklesu spotrebiteľských cien v roku 2017 vrátilo k rastúcim cenám. Po rekordnom medziročnom prepade cenovej hladiny v roku 2016 o 0,5 percenta by mali spotrebiteľské ceny podľa odhadov analytikov komerčných bánk ku koncu roka 2017 dosiahnuť v národnej metodike rast o 1,4 percenta. Pre rok 2018 očakávajú ďalšie zrýchlenie inflácie až k 2 percentám.
Ako uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová, najviac sa pod rast spotrebiteľských cien v roku 2017 podpisovali potraviny a ceny v doprave. K rastu cien potravín podľa nej prispel hlavne vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, úroda, nedostatok niektorých komodít na trhu, napríklad masla a mliečnych výrobkov, či vajec, ale aj silnejšia kúpyschopnosť obyvateľstva." Pod vyššie ceny v doprave sa samozrejme podpisuje drahšia ropa, ktorú tlačí nahor predovšetkým rozhodnutie OPEC o obmedzovaní ťažby ropy. Práve nedávno sa krajiny OPEC a ďalší pridružení producenti dohodli aj na predĺžení týchto ťažobných kvót do konca roka 2018," dodala Glasová.
Ako doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, v prípade potravín tiež odznel efekt zníženej dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. Svoju úlohu však v inflácii zohralo aj zdražovanie služieb. "Nárast cien služieb odzrkadľuje zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a vyšší disponibilný príjem domácností," uviedla Muchová.
Agrorezort podporí začínajúcich a malých farmárov piatimi miliónmi eur.
5. 1. 2018
Farmári môžu žiadosti podať do 13. apríla na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyhlásilo výzvu na podporu malých farmárov. Chce tak pomôcť malým poľnohospodárom pri štarte podnikateľskej činnosti a rozvoji rastlinnej aj živočíšnej výroby v krajine. Informovala o tom Zuzana Peiger Ačjaková z MPRV.
Žiadosti je možné podať do 13. apríla na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). "Chceme pomôcť začínajúcim a malým poľnohospodárom, či už pri začatí podnikania alebo pri rozvoji už existujúcich malých podnikov. Ukazuje sa, že práve malí poľnohospodári sú tí, ktorí sa intenzívne venujú diverzifikácii plodín, pestujú tradičné plodiny a prinášajú tak do krajiny potrebnú rôznorodosť. Práve tým nachádzajú úspech aj u slovenských spotrebiteľov, ktorí majú o lokálne, čerstvé a slovenské potraviny stúpajúci záujem," uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS). "Okrem toho práve malé podniky dokážu v regiónoch zabezpečiť množstvo pracovných miest. Celkovo ich preto podporíme, či už v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe takmer piatimi miliónmi eur," dodala Matečná. MPRV SR bude zároveň spolupracovať s malými farmármi aj v úspešnom projekte ministerstva "Chcem dodávať", ktorý umiestnil za zvýhodnených podmienok stovky produktov viac ako 100 slovenských výrobcov na pulty reťazcov. "Nenávratný finančný príspevok (NFP) vyplatí Pôdohospodárska platobná agentúra vo výške 15.000 eur na jeden malý poľnohospodársky podnik vo forme dvoch splátok po dobu maximálne päť rokov. Pri podpise zmluvy o poskytnutí NFP vyplatí 50 percent a 50 percent po správnej realizácii podnikateľského plánu," vysvetlil generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Oprávneným žiadateľom na zapojenie sa do výzvy je malý poľnohospodársky podnik (fyzická alebo právnická osoba) podnikajúca v poľnohospodárskej prvovýrobe. Kritériá pre výber projektov, všeobecné podmienky pre poskytnutie príspevku, ako aj forma a spôsob preukázania plnenia kritérií a podmienok, sú podrobne uvedené vo výzve, zverejnenej na webovom sídle PPA www.apa.sk
Slovensko sa stalo investičným magnetom
3. 1. 2018
Väčšina Slovákov si pri spomienke na Nežnú revolúciu spomenie na štrnganie kľúčov na námestiach. Väčšina biznismenov si zasa spomenie na pád železnej opony a vydláždenú cestu na dosiaľ zatvorené trhy, ktoré po výrobkoch zo Západu doslova prahnú. Jedným z nich sme boli aj my.
Nestali sme sa však len odbytiskom prebytkového tovaru, ale aj lákadlom pre investorov. Zatiaľ čo väčšina strategických podnikov prechádzala v nasledujúcich rokoch privatizáciami, po slovenskom trhu sa obzerali aj veľkí zahraniční hráči. Imponovala im totiž lacná pracovná sila, ktorá bola navyše kvalitná a bol jej dostatok, ako aj výhodná poloha a dobrá infraštruktúra. Silnou motiváciou v neposlednom rade bol aj zhovievavý prístup vlády, ktorá príchod hráčov neváhala motivovať dotáciami či stimulmi, vďaka ktorým boli často kritizovaní celou spoločnosťou. Na druhej strane, to, koľko daní hráči vytvorili pracovných miest, ako aj fakt, koľko odviedli na daniach do štátnej kasy späť, spomínajú kritici dodnes len zriedka. Prvým z veľkých investorov sa stal už v roku 1991 nemecký koncern Volkswagen. Ten sa rozhodol neďaleko Bratislavy pre výstavbu výrobnej haly, v ktorej sa vtedajších 112 zamestnancov postaralo o výrobu prvého vozidla Volkswagen Passat. Vtedy zrejme ešte nik netušil, že už o dve dekády neskôr z neho bude najväčší zamestnávateľ na Slovensku a prevádzka, ktorej hovoria vlajková loď či motor našej ekonomiky.