Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Život obchodníka je jedným veľkým dobrodružstvom. Ak jeho tovar nejde na odbyt, je zle. Ak jeho tovar ide na odbyt, tiež to nemusí byť dobre.

Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.

Rozdiel medzi majstrom a plagiátorom je v tom, že majster má invenciu, zatiaľ čo plagiátor vie len napodobňovať. Preto majstrov treba hľadať so sviečkou.