Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Pravda a blufovanie
Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.
Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.
Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho zákonník
Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.
Ak jediné, čo vám súd pri rozvode prisúdil, je staré auto, na druhý deň vám ho ukradnú.
Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.
(Murphyho zrnká II)
Prečo máme radi informáciu?
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)