Murphy radí
Murphyho zákony a komentáre
Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“
Ak si postavíte vysoké ciele, padnete na zem z výšky. Ak si dáte prízemné ciele, padnete do jamy. Rozbitá huba bolí rovnako po páde z oblakov, ako po páde do studne.
Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.
(Murphyho zrnká II)
Ako bojovať s klebetou
Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.
Ak ste sa už dostali do rečí, tak najlepšie je nerobiť nič a chystať sa na najhoršie.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Život s Murphyho zákonmi
Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.
Ak nejde o život, nejde o nič,
Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)