Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
O podnikaní a vede - VII. večer
Nikdy neskúšaj niekoho upokojovať na vrchole jeho zlosti.
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a byrokrati
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy a šťastie
Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.
Opakovanie hlúposti nie je matkou múdrosti.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
(Murphyho Zbierka zákonov)