Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
O podnikaní a vede - VII. večer
Expert je človek, ktorým vám pomôže vyhnúť sa drobným omylom a dovedie vás ku grandióznemu nezmyslu.
Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
(Murphyho zákony v bájkach)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)