Podpora reforiem na Slovensku
23. 3. 2023
Európska komisia (EK) sa pre rok 2023 rozhodla z Nástroja technickej pomoci (TSI) podporiť 12 projektov a prideliť im celkové financovanie vo výške 5,8 milióna eur. EK v septembri minulého roku vyhlásila výzvu na predkladanie projektov v rámci TSI, ktorý je pokračovateľom Programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP). Slovensko sa do TSI v októbri zapojilo s 23 projektami v kumulatívnej hodnote 10 146 900 eur, z ktorých EK vybrala 12 najlepších v celkovej výške 5,8 milióna eur.
Vďaka snahe jednotlivých ministerstiev a kvalite projektov má Slovensko príležitosť na reformy v oblasti sociálnych vecí, eVlády, výskumu a vývoja, digitálnej a zelenej transformácie alebo v skvalitnení verejných financií. Hlavným cieľom TSI je pomôcť krajinám pri vykonávaní štrukturálnych reforiem podporujúcich rast hospodárstva. Tieto reformy by mali pomôcť posilniť konkurencieschopnosť, zvýšiť rast produktivity, udržateľný hospodársky rast, vytvárať pracovné miesta a podporovať investície. Tohtoročné špecifikum TSI je zameranie na ciele zelenej a digitálnej transformácie a na výzvy spojené s krízou, ktorú spôsobila ruská agresívna vojna na Ukrajine. Na rozdiel od štrukturálnych fondov, správu a riadenie celého projektu zabezpečuje priamo EK. Rezorty sú tak len prijímateľom výhod programu. Odbor európskych politík pri MF SR plní úlohu národného koordinátora TSI. Treba zdôrazniť, že tento program kontinuálne pokračuje a členské krajiny sa budú môcť zapojiť opätovne na jeseň tohto roka.
B
(Zdroj: www.mfsr.sk/sk)
Trhy vlani ponúkli investorom vysoké zhodnotenie, Slováci nevyužili situáciu
17. 1. 2020
Zlým trendom je podľa odborníkov ich ľahostajnosť. Finančné trhy ponúkli vlani investorom priestor na vysoké zhodnotenie peňazí. Slováci sa však správali mimoriadne konzervatívne. Neefektivitu vidno v dlhšom horizonte Ako povedal v utorok na stretnutí s médiami generálny riaditeľ Across Private Investments (API) Maroš Ďurik, v 3. pilieri mali Slováci ku koncu uplynulého roka 2,4 miliardy eur. Vlaňajšok dopadol pre sporiteľov v tomto pilieri relatívne dobre.
Priemerné zhodnotenie dosiahlo 8,9 %, no v kontexte výsledkov akciových trhov (globálny akciový index vzrástol približne o 25 %), to nie sú výnimočné čísla. Práve akcie by mali v portfóliách, ktoré sú určené na dôchodok, dominovať. Neefektívne zhodnocovanie peňažných prostriedkov v 3. pilieri je najlepšie vidieť v dlhšom horizonte. Za posledné štyri roky dosiahlo priemerné zhodnotenie len 10,8 %. Objem majetku v podielových fondoch sa v roku 2019 priblížil k desaťmiliardovej hranici (9,6 mld. eur). Uplynulý rok bol pre investorov vo fondoch najlepší za posledné štyri roky. Priemerné zhodnotenie dosiahlo 7,7 %, čím sa podarilo výraznejšie prekonať infláciu, ktorá vlani presiahla 3 %. "Vzhľadom na vývoj trhov si však vieme predstaviť aj lepšie čísla. Na svedomí to má najmä dominancia zmiešaných fondov v portfóliách investorov, v ktorých investori strácajú najviac. Zhodnotenie za štyri roky neoslní, 10,3 % je za daných podmienok na finančných trhoch slabý výsledok," zdôraznil Ďurik. Najmenej efektívne je držať peniaze na bežnom účte Najmenej efektívnou investíciou pre sporiteľov podľa neho je držať peniaze na bežnom účte v banke. Tam majú Slováci uložených najviac peňazí a to 37,4 miliárd eur. Priemerné zhodnotenie dosiahlo historicky najnižšiu úroveň (0,23 %). Pri vlaňajšej inflácii viac než 3 % sa reálna kúpna sila peňazí v bankách opäť kontinuálne znížila. Za posledné štyri roky ukrojila inflácia z reálnej kúpnej sily peňazí v bankách viac než 6 %. Zlým trendom, ktorý sa naplno začína prejavovať v posledných rokoch, je podľa odborníkov ľahostajnosť Slovákov. Kým pred štyrmi rokmi mali na bežných účtoch približne 15 miliárd, dnes tam bezprizorne leží už 25 miliárd eur. Pri inflácii 3 %, je to vlastne len približne 24 miliárd. Podľa Ďurika by sa malo viac investovať do indexových fondov, ktoré efektívne prenášajú zhodnotenie finančných trhov do peňaženiek investorov. Indexové fondy v druhom pilieri zarobili za posledné štyri roky 39,2 %.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Návrh ceny v konaní o cenovej regulácii
16. 1. 2020
V konaní o cenovej regulácii totiž regulovaný subjekt, ktorý je obchodnou spoločnosťou, predkladá na ÚRSO návrh ceny a doplnenie návrhu ceny z vlastného podnetu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, až po ich schválení najvyšším orgánom obchodnej spoločnosti.
Regulovaný subjekt, ktorý je obchodnou spoločnosťou, predkladá na ÚRSO doplnenie návrhu ceny na výzvu ÚRSO až po jeho schválení štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti. Táto požiadavka zákona o regulácii je splnená, ak regulovaný subjekt predložil návrh ceny a doplnenie návrhu ceny z vlastného podnetu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, schválené štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti, a to pred ich podaním.
OTP Banka rokuje o prevzatí, klienti sa nemusia obávať
13. 1. 2020
O prevzatie prejavilo záujem niekoľko konkurenčných bánk. O prevzatie OTP Banky na Slovensku prejavilo záujem niekoľko konkurenčných bánk. Banka uviedla, že so záujemcami rokuje, klientom poskytuje naďalej plnohodnotné služby. "So záujemcami sa uskutočňujú rokovania a o ďalšom postupe sa rozhodne až po zhodnotení záväzných ponúk. Pre klientov poskytuje OTP Banka na Slovensku naďalej plnohodnotné služby a aj v prípade rozhodnutia o prevzatí inou bankou sa na tom nič nezmení," uviedol pre TASR hovorca OTP Banky Slovensko Róbert Varšányi.
Tiež doplnil, že banka garantuje plnenie všetkých záväzkov voči svojim klientom. "Všetky vklady klientov sú chránené Fondom ochrany vkladov podľa zákona. Skupina OTP ukončila v uplynulých rokoch viac ako desať akvizícií alebo integrácií s inými bankami. Podľa našich skúseností zmena vlastníka v žiadnom z týchto prípadov nemala vplyv na každodennú obsluhu a poskytovanie služieb klientom," dodal Varšányi. O odchode zo Slovenska informoval v stredu predseda Predstavenstva OTP Sándor Csányi. Urobiť by tak mala tento rok do jari. Banka tiež uviedla, že sa jej v uplynulých rokoch nepodarilo zvýšiť svoj podiel na slovenskom trhu nad tri percentá. "Naším plánom je zvýšiť podiel na trhu všade, kde pôsobíme," uviedol Csányi s tým, že banka pôsobí v 12 európskych krajinách, plánuje expandovať do nových štátov, a možno aj za hranice Európy. Dodal, že sa obzerá aj po niektorých ázijských trhoch.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Finančná správa bude vymáhať dlhy aj zadržaním vodičských preukazov
13. 1. 2020
Umožňuje to novela daňového poriadku účinná od začiatku roka. Finančná správa (FS) SR sa chystá vymáhať daňové a colné dlhy fyzických osôb aj zadržaním vodičského preukazu.Umožňuje jej to novela daňového poriadku účinná od začiatku roka. Ide však o krajné riešenie a finančná správa ho bude uplatňovať iba v prípadoch, ak iné formy exekúcie nebudú úspešné, informovala v stredu hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.
"Tento spôsob daňovej exekúcie bude finančná správa vykonávať podľa zásady primeranosti a so zohľadnením skutočnosti, či dlžník so správcom dane komunikuje, alebo nie a má iný exekúciou postihnuteľný majetok," uviedla Skokanová. Možnosť zadržania vodičského preukazu sa však nevzťahuje na vodičov z povolania."To, že príjem dlžníka je priamo podmienený držbou vodičského preukazu, je povinný preukázať dlžník sám, a to napríklad v odvolacom konaní," dodala Skokanová. Naopak, u dlžníkov, ktorí auto využívajú iba na prepravu či na cestu do práce, sa tento spôsob daňovej exekúcie uplatniť môže. Exekútor pred začatím daňovej exekúcie preverí, či je dlžník držiteľom vodičského preukazu. Následne vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a dlžníka upozorní na možnosť zadržania vodičského preukazu. Ak dlžník nedoplatok nezaplatí v stanovenej lehote, exekútor daňový exekučný príkaz doručí polícii, ktorá zablokuje vodičský preukaz v informačnom systéme. Vďaka tomu bude príslušník polície vykonávajúci kontrolu vodiča vedieť, že vodičský preukaz je zadržaný. Po vyrovnaní vymáhaného nedoplatku exekútor vydá rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania a toto doručí polícii, ktorá blokáciu vodičského preukazu zruší. Nový spôsob exekúcie môže finančná správa uplatniť na všetky nedoplatky evidované daňovými a colnými úradmi vrátane colného dlhu, pokút a iných platieb, vymeraných podľa colných predpisov.Finančná správa upozornila, že daňoví dlžníci by mali okamžite aktívne komunikovať s colným alebo daňovým úradom a hľadať alternatívy riešenia už v momente, keď vedia, že ich finančná situácia sa zhoršila a nebudú schopní zaplatiť daň v lehote splatnosti.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)