Kto veciam nerozumie, toho je nebezpečné pustiť medzi veci.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Fakty, ktoré prinesú želaný výsledok, je povolené použiť bez ohľadu na ich pravdivosť.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.