Podpora najmenej rozvinutých okresov
13. 9. 2021
Cieľom návrhu zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zefektívnenie poskytovania finančného príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom, a to s ohľadom na jeho lepšiu adresnosť a transparentnosť.
Návrh zákona rovnako reaguje na transformáciu úloh a mieru zodpovednosti, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2020 prešli na novovzniknuté Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, čo súvisí i s prechodom kompetencie rozhodovania o poskytnutí regionálneho príspevku.
Návrh zákona prinesie urýchlenie a zefektívnenie procesov pri poskytovaní regionálneho príspevku a zároveň zohľadňuje odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z výsledkov kontroly zameranej na čerpanie regionálneho príspevku, príčiny a dopady nečerpania na plnenie úloh akčného plánu. Nahrádza sa pôvodný model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založeného na odporúčaniach okresných úradov novým transparentným modelom Riadiacich výborov zložených zo zástupcov Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, vyšších územných celkov, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria, okresných úradov najmenej rozvinutých okresov, miest a obcí najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomických partnerov. Skúsenosti z minulosti totiž odhalili i prípady, kedy dochádzalo k zjavne neúčelnému nakladaniu s regionálnymi príspevkami bez priamej väzby na riešenie rozvojového problému v regióne.
Návrh zákona prinesie zjednodušenie procesu schvaľovania záväzných dokumentov týkajúcich sa poskytovania regionálneho príspevku. Nahrádzajú sa vládou schválené dva záväzné dokumenty, t. j. Akčný plán najmenej rozvinutého okresu a Ročné priority, jedným záväzným dokumentom Plánom rozvoja, ktorý ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu bude obsahovať súbor konkrétnych aktivít na riešenie rozvojového problému v regióne. Návrh zákona zavádza i novú koncepciu najmenej rozvinutých území, ako území tvorených susediacimi najmenej rozvinutými okresmi s rovnakými či podobnými problémami, v rámci ktorých existuje potreba plánovania regionálneho rozvoja týchto území s ohľadom na širšie súvislosti prirodzeného regiónu.
Návrh zákona prihliada aj na potrebu aktualizácie kritérií na posudzovanie okresu ako najmenej rozvinutého okresu, a to o kritérium, ktoré medzi najmenej rozvinuté okresy radí i okresy kompletne obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Z poznatkov z praxe totiž plynie, že pokiaľ sa takýto okres vyskytne, ide zväčša o okres, ktorý má spravidla rovnaké rozvojové problémy ako sú v okresoch spĺňajúcich podmienku najmenej rozvinutého okresu, ktoré ho obklopujú.
K
Celosvetové problémy súčasnosti – chudoba, choroba a životné prostredie
2. 12. 2009
Sedem z desiatich Slovákov je toho názoru, že ochrana životného prostredia môže pozitívne vplývať na európsku ekonomiku. Chudobu Slováci považujú za najväčší a najvážnejší celosvetový problém súčasnosti. Na druhé miesto v rebríčku zaradili Slováci problém šírenia infekčnej choroby a na tretie miesto posunuli klimatické zmeny.
Špeciálny prieskum Eurobarometer krátko pred Konferenciou OSN o klimatických zmenách v Kodani zverejnila Európska komisia. Prieskum mapuje postoj Europánov ku klimatickým zmenám.
Z prieskumu vyplýva, že klimatické zmeny sú jeden z troch najvážnejších celosvetových problémov, a že najväčšie obavy u Európanov vyvoláva v súčasnosti chudoba a nedostatok jedla a pitnej vody. Asi 45 % Slovákov si myslí, že Únia robí v tomto boji dosť, na rozdiel od vlády a miestnych orgánov (po 33 %) a 31 % Slovákov si myslí, že oni sami bojujú proti klimatickým zmenám dostatočne.
Slovensko (76 %), spolu so Slovinskom (83 %), Gréckom (78 %) a Rakúskom (77 %) je na čele rebríčka krajín, ktoré tvrdia, že s problematikou vážnosti klimatických zmien sa nepreháňa. Európsky priemer je 64 %.
Najrozšírenejšou aktivitou Slovákov zameranou na boj proti klimatickým zmenám je triedenie odpadu na recyklovanie (72 %), znižovanie spotreby energie (68 % ) a znižovanie spotreby vody (60 %). Napriek pomerne vysokému percentu je to oproti predchádzajúcemu prieskumu pokles. O desať percentuálnych bodov menej Slovákov triedi odpad a o trinásť percentuálnych bodov menej z nich šetrí vodu.
Matador spúšťa novú výrobňu
1. 12. 2009
Spoločnosť Matador Automotive Vráble, a. s., spustila dnes do prevádzky novú lisovňu v areáli firmy vo Vrábľoch. Celková výška investície dosiahne 30 miliónov €. Náklady na kúpu lisovacej technológie predstavujú 8,5 milióna €. Do výstavby a zariadenia novej výrobnej haly spoločnosť investovala 3,7 milióna €.
Matador Automotive Vráble, a. s., je členom skupiny Matador a v súčasnosti zamestnáva vo svojich závodoch vo Vrábľoch, Nitre a Bratislave zhruba 700 kmeňových a 300 agentúrnych pracovníkov. V novej lisovni vytvoril zamestnávateľ 30 nových pracovných miest.
Výroba uhlia potrvá potrvá do konca roka 2035
30. 11. 2009
Podľa návrhu rezortu hospodárstva, významné postavenie slovenského uhlia v elektroenergetike by malo trvať aj po roku 2011, a to minimálne do roku 2020 s výhľadom do roku 2035. Podľa rezortu hospodárstva by prostredníctvom na Slovensku vyťaženého uhlia mali Tepelné elektrárne Nováky vyrobiť do konca roka 2035 viac ako 29 tisíc gigawatthodín elektrickej energie. Novácka tepelná elektráreň by mala spracovať takmer 35 tisíc kiloton slovenského uhlia.
Ak sa s návrhom ministerstva hospodárstva vláda SR stotožní, budú musieť Slovenské elektrárne, a.s. (SE), ktoré vlastnia tepelnú elektráreň v Novákoch, dodržať podiel vyrobenej elektriny z domáceho uhlia ako aj cenu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, ktorú stanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR.
.
Na základe predĺženia významného postavenia slovenského uhlia pri výrobe elektriny Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. bude musieť zabezpečiť prednostný prístup a prednostný prenos elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, ako aj sledovať podiel vyrobenej elektriny z domáceho uhlia na celkovej domácej spotrebe elektriny. Jednotlivé distribučné spoločnosti budú musieť tiež zabezpečiť prednostný prístup a prednostnú distribúciu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a prednostne dodávať elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia v určenom objeme z celkového objemu elektriny dodanej koncovým odberateľom.
Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo predĺžiť významné postavenie domáceho uhlia pri výrobe elektrickej energie najmä kvôli udržaniu zamestnanosti v regiónoch s ťažbou uhlia a udržaniu bezpečnosti dodávok elektriny.
Lízingový trh odzrkadlil investičnú náladu a stagnuje
30. 11. 2009
Dynamika vývoja nových obchodov lízingových spoločností zostala voči 1. polroku 2009 v podstate nezmenená.
Z hľadiska objemu nových obchodov členovia Asociácie leasingových spoločností Slovenskej republiky (ALS) za 9 mesiacov tohto roka realizovali obchody za 1,128 miliardy eur (33,982 miliardy Sk), z čoho 60 miliónov eur (1,807 miliardy Sk) tvorilo financovanie nehnuteľností. Na lízingovom trhu sa tak dosiahlo približne 56 % objemu obchodov porovnateľného obdobia predchádzajúceho roku.
Podľa predsedu predstavenstva ALS je lízingový trh zrkadlom investičných nálad a očakávaní podnikateľských subjektov, ako aj správania sa spotrebiteľov. Podľa trendov a aktuálnych výsledkov sa dá predpokladať, že trh práve dosahuje svoje dno. Výsledky sú však v porovnaní s vývojom v okolitých krajinách regiónu podľa slov predsedu, lepšie.
V jednotlivých komoditách sa dynamika vývoja nového financovania mierne líšila. Zatiaľ čo z porovnateľných minuloročných obratov komodita strojov a zariadení dosiahla výšku 54 %, v prípade podnikateľských dopravných komodít to bolo 49 % (úžitkové automobily), resp. 42 % (nákladné vozidlá). Komodita osobných automobilov dosiahla až 70 % zo svojej minuloročnej výšky obratu, a je najmä vďaka menšiemu poklesu medziročného financovania u spotrebiteľov najmenej postihnutou komoditou. Z hľadiska splácania zmlúv už existujúcimi klientmi je táto komodita aj najbezpečnejšou tohtoročnou komoditou.
Nakoľko obozretné správanie sa zákazníkov začalo už približne v novembri 2008, v poslednom štvrťroku 2009 sa očakáva zmiernenie medziročného poklesu vývoja lízingového trhu. V roku 2010 sa predpokladá stagnácia veľkosti lízingového trhu na súčasných obratoch, prípadne iba jeho mierny rast jednociferným tempom voči obchodom z tohto roku.