Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Obísť problém sa nedá bez toho, aby ste nezakopli. Zakopnete vždy v okamihu, keď to najmenej očakávate.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.

Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.