Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.

Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!