Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Ak existuje možnosť urobiť chybu, skôr či neskôr bude chyba urobená.

Keď sa zdá, že už nemôže byť horšie, bude.

Ten, kto nevie robiť chyby, nevie robiť nič.