Podiely zamestnancov na zisku
10. 3. 2023
Valné zhromaždenie spoločnosti sa môže rozhodnúť vyplatiť zo zisku aj podiely na zisku zamestnancom, prípadne takéto rozhodnutie vyplýva priamo zo stanov spoločnosti alebo z kolektívnej zmluvy.
Možnosť zamestnancov podieľať sa na zisku vyplýva aj z ustanovenia § 178 ods. 4 Obchodného zákonníka. Vyplácané podiely na zisku obchodnou spoločnosťou za rok 2022 zamestnancom bez účasti na základnom imaní sú zdaniteľným príjmom zamestnanca. Dividendy vyplatené zamestnancom sa zdaňujú ako súčasť mzdy – t. j. platí sa z nich preddavok na daň a platia sa z nich odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, sú súčasťou základu pre výpočet odvodu do Sociálnej poisťovne (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.) (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a aj do zdravotnej poisťovne [§13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z.n.p.] (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
Motivačný efekt z tohto nástroja zainteresovanosti zamestnancov je však negovaný daňovými nevýhodami, pretože podľa zákona o dani z príjmov táto výplata nie je podľa § 21 ods. 1 písm. d) ZDP daňovým výdavkom spoločnosti.
Účtovanie výplaty podielov na zisku spoločnosti zamestnancom je závislé od spôsobu rozdelenia zisku. V prípade, ak sa v organizácii tvorí fond odmien alebo iný motivačný fond zamestnancov, podiel zamestnancov sa realizuje prostredníctvom tohto fondu (štatutárneho alebo ostatného).
K
Návrh nového zákona na ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu
4. 9. 2009
Nový zákon, ktorý pripravil rezort financií upravuje práva spotrebiteľov na finančnom trhu ako aj niektoré povinnosti finančných inštitúcií pri poskytovaní a sprostredkovaní finančných služieb spotrebiteľom.
Tento návrh narazil na kritiku viacerých profesijných organizácií. Celkové prepracovanie zákona požaduje aj Národná banka Slovenska. Návrh by mal byť prepracovaný tak, aby z hľadiska vecného riešenia bol plne v súlade s vládou schváleným vecným zámerom zákona, aby z ekonomického hľadiska náklady na systém boli primerané jeho celospoločenskému prínosu a aby zároveň z legislatívneho hľadiska plne zodpovedal platným legislatívnym pravidlám.
Na základe zákona by mal vzniknúť aj Úrad pre ochranu finančného spotrebiteľa a Národná akadémia finančného vzdelávania. Na systéme ochrany práv spotrebiteľov sa okrem týchto dvoch nových inštitúcií má podieľať aj Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií.
Jedným z hlavných práv, ktoré by mal zákon spotrebiteľom garantovať, je právo na ochranu pred porušovaním povinností zo strany finančných inštitúcií a nekalým konaním finančných inštitúcií. Zákon upravuje podrobne napríklad poskytovanie odbornej starostlivosti pre klientov ako aj postup v prípade sťažnosti proti finančnej inštitúcii. Venuje sa tiež problematike zneužívania informácií, či dôslednému plneniu informačných povinností.
Ochranu práv spotrebiteľa návrh zákona upravuje vo vzťahu ku všetkým inštitúciám finančného trhu, a to jednak vo vzťahu k subjektom, ktorých činnosť povoľuje a dohliada centrálna banka, ako aj vo vzťahu k nelicencovaným subjektom pôsobiacim na finančnom trhu.
Slovenské hospodárstvo by sa malo opäť naštartovať v roku 2010
3. 9. 2009
Slovenská ekonomika sa odrazila od dna. Nahor ju v druhom kvartáli ťahala najmä spotreba verejnej správy a výdavky domácností. Firmy naopak výrazne okresali svoje investície. Aj keď podľa analytikov sa zdá, že štruktúra HDP bola v druhom štvrťroku menej zdravá ako očakávali, najhoršie podľa ekonómov máme za sebou.
Štát v druhom kvartáli minul na zdravotníctvo či transfery medziročne o 3,7 percenta viac. Väčšie výdavky spotrebiteľov sa prejavili 0,7-percentným rastom konečnej spotreby domácností.
Kľúčovým ukazovateľom pre slovenské hospodárstvo je však zahraničný dopyt. V prvom polroku záujem o naše produkty a služby v zahraničí výrazne klesol - medziročne o 22,9 percenta. O 22,6 percenta sa znížil aj dovoz. Klesali tiež investície, a to najviac v nefinančných korporáciách. Pokles bol o 14,7 percenta. Práve tento pokles má podľa jedného z analytikov najväčšiu vinu na mínusovom raste HDP. Medziročne sa tvorba hrubého fixného kapitálu prepadla najviac od roku 2000.
Hospodárstvo Slovenska sa však spomedzi celej európskej dvadsaťsedmičky zotavuje najlepšie. V druhom štvrťroku došlo iba k 5,3-percentnému poklesu HDP. Augustový rýchly odhad včera potvrdil Štatistický úrad. Ekonomika medzikvartálne vzrástla o 2,2 percenta. Analytici odhadujú, že tretí a štvrtý kvartál budú o čosi lepšie.
Prispieť k tomu môže aj rozbehnutá výstavba diaľnic. Stále však platí, že naša ekonomika bude citlivo reagovať na výkyvy, najmä v automobilovom priemysle.
Relatívne skoré preklopenie hospodárstva do plusových hodnôt začínajú očakávať aj štatistici. Podľa nich plusové hodnoty možno očakávať už v roku 2010.
Oživenie procesov súvisiacich s rastom ekonomiky je celosvetová tendencia. Badať ju aj v USA, ktoré kríza zasiahla naozaj hlboko.
Ťažká jeseň pre živnostníkov
3. 9. 2009
Združenie podnikateľov Slovenska očakáva, že jeseň bude pre živnostníkov ťažká a ukončiť, či pozastaviť živnosť môže až 10 % živnostníkov. Počet zrušených a pozastavených živností v porovnaní s minulým rokom narástol.
Počet vydaných živnostenských oprávnení sa výrazne neprepadol aj vďaka štátnemu príspevku na podnikanie, ktorý môže dosiahnuť výšku až 3775,24 €. V priebehu prvých siedmich mesiacov tohto roka podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny požiadalo o štátny príspevok vyše 7000 ľudí, z toho vyše 5200 osôb už podnikateľskú činnosť vykonáva.
Najväčší záujem o poskytnutie príspevku bol v sekciách priemyselná výroba, stavebníctvo a odborné a technické zručnosti. Najnižší záujem bol v oblasti dopravy, skladovania a zábavného priemyslu. Do popredia sa popri tradičných odvetviach dostávajú aj nové pracovné pozície. Pribúda záujemcov o poskytovanie poradenstva v oblasti zavádzania informačných technológií.
Počet osôb, ktoré zrušili svoje živnostenské oprávnenie však stúpa. Kým v priebehu celého minulého roka bolo zrušených vyše 35 000 tisíc živnosti, k prvému polroku tohto roku ich Odbor živnostenského podnikania eviduje už vyše 24 000. K pohybu dochádza najmä v prípade fyzických osôb.
Napriek všetkým problémom, s ktorými musia živnostníci zápasiť, úrady práce očakávajú v najbližších týždňoch nárast počtu žiadateľov o príspevok na podnikanie. Lehotu troch mesiacov evidencie na úrade práce, po ktorej možno požiadať o príspevok, dosiahne v najbližších dňoch mnoho absolventov škôl.
Protikrízové opatrenia vláda zhodnotí až v októbri
2. 9. 2009
S hodnotením prijatého balíčka protikrízových opatrení si chce vláda počkať do konca tretieho kvartálu tohto roka. Momentálne sa jednotlivé opatrenia ešte stále len napĺňajú. Na to, aby bolo možno ich vyhodnotiť, potrebujeme čas, povedal minister hospodárstva.
To, či vláda ešte nejaké nové protikrízové opatrenia prijme, zatiaľ povedať nevedel.
Vláda zo svojej spotreby v tomto roku vyčlenila na financovanie protikrízových opatrení 340 mil. eur. S cieľom prijímať opatrenia za účasti všetkých relevantných strán zriadila v januári tohto roka aj Radu pre hospodársku krízu. Tá naposledy zasadala začiatkom apríla. Členovia rady sa vtedy zhodli na štátnej podpore zatepľovania domov a bytov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Na svojom aprílovom zasadaní sa rada zaoberala aj situáciou v štátnom podniku Lesy SR a požiadavkami cestných dopravcov. Opozícia činnosť rady kritizuje a rozhodla sa, že z nej stiahne svojho zástupcu.