Podanie v rámci informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Podaním sa rozumie podanie žiadosti, oznámenia, ohlásenia, odvolania alebo podnetu príslušnému stavebnému úradu, dotknutému orgánu, dotknutej právnickej osobe alebo úradu, ktorého súčasťou je vyplnený formulár určený pre príslušné podanie, dokumentácia stavby, ostatné požadované prílohy a dokumenty, doklad o úhrade správneho poplatku, ak je úkon spoplatnený.
Elektronické podanie je podanie, ktorého všetky súčasti sú v elektronickej podobe a je uskutočnené elektronicky prostredníctvom informačného systému. Veľkosť elektronického podania vrátane príloh je maximálne 100 MB. Do maximálnej veľkosti podania sa nezapočítava veľkosť elektronickej dokumentácie stavby v úložisku dokumentácie. Listinné podanie je podanie, ktorého akákoľvek súčasť je priložená alebo neskôr doplnená v listinnej podobe alebo je uskutočnené inak ako elektronické podanie. Ak je podanie s ohlásením uskutočnené v listinnej podobe, jeho prílohy vrátane projektu stavby na ohlásenie, je možné doplniť ako listinné prílohy vo formáte A4 alebo A3 pre projekt stavby na ohlásenie a vo formáte A4 pre iné prílohy. Konverziou do elektronickej podoby sa rozumie vytvorenie elektronickej kópie z celého pôvodného podania v listinnej podobe vrátane príloh a dokumentácie. Konverzia sa vykoná naskenovaním podania a jeho uložením do formátov PDF/A alebo PNG v takom rozlíšení, aby boli všetky potrebné informácie pre posúdenie podania s ohlásením pri zobrazení v zobrazovacom zariadení čitateľné a zrozumiteľné. Súbor získaný konverziou do elektronickej podoby je možné uložiť do informačného systému ako jeden súbor, bez potreby jeho delenia na jednotlivé výkresy a dokumenty.
K
Návrh zákona o významných investíciách
13. 9. 2021
Problematiku vydávania osvedčení o významných investíciách upravuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reagoval predovšetkým na majetkovoprávnu situáciu s pozemkami a na príliš dlhý proces ich vysporiadania a výkupu v prípade prípravy území pre nové investície väčšieho rozsahu.
Situácia v tejto oblasti sa za viac ako 20 rokov zmenila vo väčšine vstupných atribútov, zatiaľ čo situácia v oblasti majetkovoprávnej ostáva porovnateľná.
Návrh nového zákona reaguje na zmeny v trendoch prípravy významných investícií, strategických parkov, resp. území. Nový zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax, ktorú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky získalo počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy.
Návrh zákona ponecháva niektoré osvedčené prvky, ako napr. schvaľovanie významnej investície vládou Slovenskej republiky. Predovšetkým z pohľadu potreby potvrdenia verejného záujmu je vhodné, aby prípadné udelenie osvedčenia potvrdila svojim rozhodnutím vláda Slovenskej republiky.
Návrh zákona zavádza pojem strategické územie. Ide o základný prvok pri príprave významnej investície, pričom za jeho realizáciu bude zodpovedný výhradne štát.
Prakticky sa tak končí možnosť vyvlastňovať pozemky dotknutého územia súkromným investorom. Táto činnosť bude realizovaná výhradne organizáciami pod priamou kontrolou štátnych inštitúcií.
Návrh zákona ustanovuje základné všeobecné podmienky na kvalifikovanie sa na osvedčenie o významnej investícií. Približuje sa ku charakteru podmienok v prípade poskytovania investičnej pomoci, keďže tieto nástroje môžu byť často na seba nadväzujúce.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave návrh zákona výrazne znižuje niektoré podmienky, ako napríklad minimálna výmera strategického územia, minimálna výška investície alebo minimálny počet novo vytvorených pracovných miest. Reaguje tak na trendy v oblasti inteligentného priemyslu a zvyšovania produktivity.
Návrh zákona zároveň veľmi presne definuje proces schvaľovania žiadosti o osvedčenie o významnej investícií, ako aj kontrolu plnenia podmienok a povinností držiteľa osvedčenia o významnej investícií. Súčasne presne definuje sankcie v prípade správnych deliktov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je nanovo definovať podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách. Tie môžu byť naďalej také investície, ktoré budú realizované v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja alebo po novom, ktoré sú určené na realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.
Osobitným cieľom návrhu zákona je presne definovať, a teda aj podporiť výstavbu strategických parkov, ktoré budú pripravené na príchod nových investícií, predovšetkým do menej rozvinutých regiónov.
K
Index ekonomického sentimentu sa vrátil do mínusu
10. 9. 2021
Index ekonomického sentimentu sa v auguste prepadol do negatívnych hodnôt, keď z júlových deviatich bodov poklesol na mínus tri body (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je nula bodov).
Hlavným dôvodom prečo ekonómovia naďalej očakávajú spomaľovanie slovenskej ekonomiky je predpoklad sprísnenia pandemických opatrení, ktorý za jeden z dôvodov spomalenia označilo až 53 percent respondentov.
V porovnaní s júlom, kedy pozitívnu pandemickú situáciu očakávalo až 30 percent respondentov, sa toto číslo v auguste prepadlo na 15 percent.
V
Ekonomická aktivita je späť, výhľad podmienečný
6. 9. 2021
Podľa údajov HDP si slovenská ekonomika, po očistení o sezónne efekty, polepšila v druhom kvartáli oproti prvému o dve percentá. Čiastkové údaje za júl a august naznačujú, že obdobne svižne pokračuje oživovanie ekonomickej aktivity aj počas tretieho kvartálu, čím sa sezónne očistený výkon ekonomiky postupne dorovnáva maximu zo záveru roku 2019. Otázkou je, ako bude pokračovať ďalej.
Krátkodobo je najväčšou neistotou ďalšia vlna pandémie. Tá predchádzajúca oživovanie ekonomiky na pol roka zmrazila. S nízkou zaočkovanosťou obyvateľstva, najmä jeho starších vekových skupín, je Slovensko zvlášť zraniteľné. Podiel nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov u nás tvorí takmer desať percent populácie, čo je dvojnásobok podielu v Česku či Maďarsku. V celej EÚ sú od nás na tom horšie len tri krajiny.
Riziká spomalenia postpandemického oživenia prichádzajú aj spoza hraníc. Rast našich najväčších obchodných partnerov v eurozóne, USA, ale aj v Číne je už za vrcholom a zaostáva za očakávaniami. Nedostatok materiálov a vstupov do výroby, ale aj drahá doprava a najnovšie prekvapujúco aj nedostatok pracovnej sily zvyšujú náklady firmám či spôsobujú logistické problémy, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Svoje o tom vedia naše automobilky, ktoré kvôli nedostatku čipov nemôžu napĺňať dohodnuté objednávky. Aj preto priemyselná výroba, inak ťahúň slovenského HDP, zaostávala svojím výkonom v druhom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím predpandemického roku 2019 o viac ako osem percent a zahraničný obchod k dynamike HDP neprispel, ale ubral.
V
Rozpočtový deficit sa medziročne takmer nezmenil
3. 9. 2021
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska sa za prvých osem mesiacov tohto roka v medziročnom porovnaní takmer nezmenil, v porovnaní s obdobím pred prepuknutím epidémie covidu-19 je však hospodárenie štátu výrazne horšie.
Vyplýva to z dnešných údajov ministerstva financií. Ku koncu augusta schodok predstavoval 3,95 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 0,8 percenta.
V rovnakom období roku 2019, teda pred vypuknutím pandémie v krajine, deficit rozpočtu dosiahol 1,64 miliardy eur. To bolo menej ako polovica tohtoročnej hodnoty.
Rozpočtové príjmy Slovenska za prvých osem mesiacov tohto roka vzrástli medziročne o 18,5 percenta.
Výdavky sa zvýšili o 12,4 percenta a zároveň boli výraznejšie vyššie ako v roku 2019. Slovensko vlani napríklad začalo vyplácanie kompenzácií v súvislosti s negatívnymi dopadmi koronavírusovej krízy.
Na tento rok zákon o štátnom rozpočte pôvodne predpokladal deficit skoro 8,06 miliardy eur. Parlament však v máji schválil zvýšenie rozpočtového deficitu o viac ako dve pätiny zhruba na 11,8 miliardy eur.
V