Podanie v rámci informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Podaním sa rozumie podanie žiadosti, oznámenia, ohlásenia, odvolania alebo podnetu príslušnému stavebnému úradu, dotknutému orgánu, dotknutej právnickej osobe alebo úradu, ktorého súčasťou je vyplnený formulár určený pre príslušné podanie, dokumentácia stavby, ostatné požadované prílohy a dokumenty, doklad o úhrade správneho poplatku, ak je úkon spoplatnený.
Elektronické podanie je podanie, ktorého všetky súčasti sú v elektronickej podobe a je uskutočnené elektronicky prostredníctvom informačného systému. Veľkosť elektronického podania vrátane príloh je maximálne 100 MB. Do maximálnej veľkosti podania sa nezapočítava veľkosť elektronickej dokumentácie stavby v úložisku dokumentácie. Listinné podanie je podanie, ktorého akákoľvek súčasť je priložená alebo neskôr doplnená v listinnej podobe alebo je uskutočnené inak ako elektronické podanie. Ak je podanie s ohlásením uskutočnené v listinnej podobe, jeho prílohy vrátane projektu stavby na ohlásenie, je možné doplniť ako listinné prílohy vo formáte A4 alebo A3 pre projekt stavby na ohlásenie a vo formáte A4 pre iné prílohy. Konverziou do elektronickej podoby sa rozumie vytvorenie elektronickej kópie z celého pôvodného podania v listinnej podobe vrátane príloh a dokumentácie. Konverzia sa vykoná naskenovaním podania a jeho uložením do formátov PDF/A alebo PNG v takom rozlíšení, aby boli všetky potrebné informácie pre posúdenie podania s ohlásením pri zobrazení v zobrazovacom zariadení čitateľné a zrozumiteľné. Súbor získaný konverziou do elektronickej podoby je možné uložiť do informačného systému ako jeden súbor, bez potreby jeho delenia na jednotlivé výkresy a dokumenty.
K
Slovensko chce zvýšiť financovanie výskumu a vývoja
4. 11. 2022
Slovensko výrazne zaostáva vo výskume, vývoji a inováciách a v Európskej únii patrí ku krajinám, ktoré na túto oblasť s ohľadom na veľkosť svojej ekonomiky vynakladá najmenej peňazí.
Úrad vlády na to upozornil v národnej stratégii, ktorá počíta s rastom slovenských investícií do výskumu a vývoja a tiež s novými opatreniami.
"Aktuálne výsledky v oblasti výskumu a inovácií je možné pripísať najmä pretrvávajúcemu úniku talentov z krajiny, nedostatočnému a nestabilnému financovaniu a rozháranosti riadenia výskumnej a inovačnej politiky," píše sa v materiáli, v ktorom úrad vlády poukázal na doterajšie časté zmeny priorít, chýbajú a nekoncepčné investície v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku.
Predvlani podnikové a verejné výdavky na výskum a vývoj dosiahli na Slovensku v prepočte 0,91 percenta hrubého domáceho produktu, čo bol šiesty najhorší výsledok z krajín Únie.
Lepšie dopadli susedia Slovenska vrátane Česka. Únijný priemer výdavkov na spomínanú oblasť bol 2,32 percenta HDP.
Bratislava v novej národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií predpokladá, že do roku 2030 krajina zvýši výdavky na výskum a vývoj aspoň na úroveň dvoch percent HDP.
Označila to za ambiciózny cieľ, hoci podľa nej Česko túto úroveň už dosiahlo. Naplniť spomínaný plán majú Slovensku pomôcť rôzne opatrenia, vrátane zjednodušenia riadenia či poskytovania grantov a tiež peniaze z únijného fondu obnovy, na ktorom sa EÚ predtým dohodla v záujme obnovy ekonomík po kríze spôsobenej koronavírusovou nákazou.
V
Zmena Zákonníka práce
31. 10. 2022
Od 1. 11. 2022 prichádza veľká zmena pracovného práva, a to rozšírenie práv zamestnancov na základe európskych pravidiel.
V zákonníku práce dochádza k viacerým zmenám, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentné a predvídateľné pracovné podmienky pre pracovníkov (zamestnancov). V tomto kontexte sa zavádzajú tieto zmeny:
- zmeny týkajúce sa pracovnej zmluvy a poskytovania informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania,
- rozšírenie a spresnenie okruhu informácií, ktoré má zamestnanec dostať s cieľom, aby bola zabezpečená požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti vykonávanej práce,
- ustanovenie práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania (napr. z určitej doby na neurčitý čas),
- ustanovenie poskytovania informácií aj v elektronickej podobe a pod.,
- spresnenie ustanovenia, ktoré sa týkajú rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, napr. inštitút tzv. otcovskej dovolenky, možnosť žiadať flexibilné formy práce, ak ide o osoby, ktoré sa napr. starajú o deti.
K
Predvídateľnosť práce na dohodu
31. 10. 2022
Zákonník práce prináša zmeny týkajúce sa predvídateľnosti práce na dohodu. Prináša nový inštitút písomnej informácie.
Bez ohľadu na to, či ide o dohodu o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov alebo o pracovnej činnosti, zamestnávateľ je po novom povinný dohodárovi poskytnúť písomnú informáciu o dňoch a časových úsekoch, v ktorých ho môže potrebovať, a o tom, v akej lehote ho bude informovať o nástupe do práce, len to nesmie byť menej ako 24 hodín pred nástupom na túto prácu. Zákonník práce rovnako upravuje práva zamestnanca na dohodu, ako v prípade zamestnanca na trvalý pracovný pomer. V prípade, že zamestnávateľ plánovaný nástup zruší v kratšej lehote, ako pôvodne oznámil, bude dohodárovi patriť náhrada odmeny najmenej vo výške 30 % z nej. Nič z toho však neplatí, ak priemerný týždenný pracovný čas za 4 týždne nepresiahne 3 hodiny.
K
Deväť miliárd eur na boj s energiami
24. 10. 2022
Vládne strany budú mať v nedeľu podvečer stretnutie, na ktorom sa má zrodiť finálna dohoda k forme pomoci pre podniky a domácnosti počas energetickej krízy. Firmy, ktoré sa konkrétne opatrenia dozvedia v pondelok po rokovaní tripartity, však podľa ministra financií Igora Matoviča neuvidia pomoc skôr ako prvého decembra.
Z toho, že bude záchranný balík k dispozícii až vtedy, líder hnutia OĽaNO obvinil stranu SaS a jej predsedu Richarda Sulíka. „Dva týždne blokovali parlament. Preto to nestihneme v novembri,“ vyhlásil v nedeľu v diskusnej relácii o 5 minút 12, čím narážal na počínanie liberálov pri hlasovaní o návrhoch k rozpočtu a na boj s krízou.
Poslanec Marián Viskupič z už opozičného zoskupenia SaS sa proti jeho slovám počas diskusie ohradil. „Prečo vláde trvalo dva týždne, kým prišla s ďalším návrhom? Mohla ho predstaviť hneď na ďalší deň,“ odpovedal s tým, že koalícia doručila „absolútne zlý návrh na výdavkovej strane“, a preto ho neschválili.
Kritiku však expremiér Matovič smeroval na Richarda Sulíka aj ďalej, keď mu vyčítal, že na poste ministra hospodárstva nespravil v boji s energokrízou nič a robota sa začala až od nástupu súčasného šéfa rezortu Karla Hirmana.
V