Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Hlúposť je takmer všemocnou silou.
Prijateľná miera nezamestnanosti je taká, keď ani jeden minister nie je zamestnaný.
Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ja nič, to Murphy
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kolíska práva
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.
Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.
(Myšlienky bez cla)