Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ak vám niekto sľúbi nápravu, to ešte neznamená, že sa veci obrátia k lepšiemu.

Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

V núdzi poznáš nepriateľa.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.