Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Ako si komplikovať život - II. večer
Neodstrániteľná chyba sa odhalí vždy až pri výstupnej kontrole.
Dodaná súčiastka, alebo prístroj vyhovujú požiadavkám dovtedy, kým sa prvý raz nevyskúšajú.
Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako bojovať s klebetou
Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákony a komentáre
Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.
Polovičná pravda má rovnakú cenu ako celá lož.
Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)