Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho postrehy
Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!
Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)