Plní váš bankový účet viacero príjmov? Daňové povinnosti si v takom prípade budete musieť vyriešiť samostatne
31. 1. 2024
Slovensko sa derie na čelo ďalšieho nie príliš lichotivého rebríčka. Podľa údajov Eurostatu, ale aj OECD, máme príliš veľa takzvaných fiktívnych živnostníkov. Ide o ľudí, ktorí si síce založili živnosť, no pracujú a vykonávajú všetky povinnosti ako štandardní zamestnanci.
Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu stúpol ich počet za uplynulú dekádu z 84-tisíc až na 110-tisíc. Najviac takýchto ľudí pracuje v oblasti stavebníctva, sociálnych služieb, ale aj v IT segmente.
Ani oni by nemali zabudnúť na to, že do 2. apríla musia podať daňové priznanie...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Zákon o odpadoch
24. 10. 2017
Novela zákona o odpadoch, uvalila celé bremeno financovania triedeného zberu v obciach na výrobcov. Väčšinu odpadov tvoria práve obaly potravín.
Potravinárska samospráva namieta, že práve novela zákona o odpadoch môže viesť k zvyšovaniu cien potravín a zníženiu konkurencieschopnosti slovenských potravinárov. K zákonu majú výhrady a žiadajú nájsť spravodlivejší postup pri nakladaní z odpadom v SR.
Novela zákona o bankách
24. 10. 2017
Parlament schválil novelu zákona o bankách. Medzi zásadné zmeny patrí financovanie hypoték, pričom hypotekárne záložné listy nahradia kryté dlhopisy.
Terajší spôsob podpory hypoték pre mladých sa zmení od budúceho roka zavedením daňového bonusu. Zmenu čakajú aj spotrebiteľské úvery, v ktorých sa zavedie povinnosť overovať informácie o príjme spotrebiteľov cez Sociálnu poisťovňu.
Fico predstavil plán za 250 miliónov
23. 10. 2017
Najmenej zarábajúci sú jednou z najdôležitejších voličských skupín vládneho Smeru-SD. Predseda strany a premiér Robert Fico tomu prispôsobil aj podstatnú časť svojho prejavu na víkendovej straníckej konferencii. V rámci predstaveného štvrtého sociálneho balíčka dominoval ďalší rast minimálnej mzdy. Na nové opatrenia vláda vyčlenila 250 miliónov eur z budúcoročného rozpočtu. Týkajú sa najmä dôchodcov a zamestnancov, ktorí pracujú v neštandardných časoch či v štátnej správe. Časť balíčka však na vyšších nákladoch práce zaplatia predovšetkým firmy. HN prinášajú prehľad avizovaných zmien.
Najnižší zákonom stanovený zárobok by sa mal naďalej zvyšovať, v roku 2018 na 480 eur, v roku 2019 dokonca na 500 eur. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa postupne približovali k tomu, že minimálna mzda bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve,“ spresnila hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová. Analytici však avizované opatrenia hodnotia kriticky. „Zvyšovanie minimálnej mzdy je najnesociálnejšie opatrenie, poškodzuje súčasných nezamestnaných, zhoršuje ich šance na nové zamestnanie,“ vysvetlil Radovan Ďurana, analytik INESS s tým, že métu minimálnej mzdy na úrovni 60 percent priemernej mzdy nikdy nepochopia nezamestnaní v okrese Poltár, kde na jedno pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných.
V Česku začínajú parlamentné voľby
20. 10. 2017
V Česku dnes začínajú parlamentné voľby, ktoré môžu rozhodnúť o politickom smerovaní krajiny na najbližších niekoľko rokov. Na rozdiel od Slovenska, hlasujú Česi v priebehu dvoch dní.
V piatok budú volebné miestnosti otvorené od druhej popoludní do desiatej večer a v sobotu sa bude voliť od ôsmej ráno do druhej poobede. Po uzavretí volebných miestností začne Český štatistický úrad (ČSÚ) počítať hlasy a zverejňovať predbežné výsledky. Česi si budú voliť 200 poslancov dolnej komory parlamentu. Hlasy voličov sa na kreslá v parlamente budú prepočítavať pomerným systémom. Rovnako ako na Slovensku, majú voliči možnosť udeliť štyri preferenčné hlasy, ktoré môžu tiež ovplyvniť personálne zloženie parlamentu. O hlasy voličov sa bude uchádzať celkovo 31 politických strán. Najhorúcejším kandidátom na kreslo premiéra je podnikateľ so slovenským pôvodom Andrej Babiš (ANO). Jeho strana by podľa najaktuálnejšieho volebného modelu vypracovaného agentúrou Median získala 25 percenta hlasov voličov. Agentúry STEM a STEM/MARK mu namerali dokonca 27,7 percentnú podporu. Silný prepad zaznamenáva v parlamentne momentálne najsilnejšia strana ČSSD, ktorá by podľa spomínaných prieskumov získala iba 12,5, respektíve 9,7 percenta hlasov. Strana premiéra Bohuslava Sobotku padá od apríla minulého roku, kedy jej prieskumy merali ešte 25 percentné preferencie.