Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Hnev bráni duchu poznať pravdu.