Murphy radí
Murphy a byrokrati
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek očami klasikov
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
(Myšlienky bez cla)
Zákony života
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.
Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.
(Murphyho zákonník)
Život je smiešny
„Pán advokát, rozprávali ste sa mojou manželkou?“ „Áno. Všetky vaše návrhy však odmieta. Odkazuje, že ak dohodnutú čiastku do týždňa nepošlete, vráti sa späť.
Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“
Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
(Myšlienky bez cla)
Život je žart...
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
(Myšlienky bez cla)