Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak urobíte z odvolania alebo preradenia pracovníka rozsudok smrti, tak za chvíľu budete správcom cintorína.
Ak budete podriadeného platiť podľa toho, či sa vám páči, alebo ako sa vie predvádzať, tak od neho nežiadajte žiaden rozumný výkon.
Ak má silná osobnosť zlý charakter, tak narobí vo firme najviac škody.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho zákonník
Príroda fandí skrytým chybám.
Všetko, čo sa v manželstve povedalo, bude raz použité proti vám.
Zajtra bude ešte horšie ako je dnes!
(Murphyho zrnká II)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
(Murphyho zákony v bájkach)