Oznámenia používané vo verejnom obstarávaní a ich obsah
5. 10. 2023
Od 25. septembra 2023 sa zrušuje vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 152/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu, a nadobúda účinnosť nová vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 367/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu, schválená 18. septembra 2023.
Vyhláška nadväzuje na ustanovenie § 186 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Oznámenie o uverejnení predbežného oznámenia v profile, oznámenie o uverejnení pravidelného informatívneho oznámenia v profile, predbežné oznámenie, pravidelné informatívne oznámenie, predbežné oznámenie použité na skrátenie lehoty na predkladanie ponúk a pravidelné informatívne oznámenie použité na skrátenie lehoty na predkladanie ponúk musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 1. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž, predbežné oznámenie o koncesii na sociálne a iné osobitné služby, oznámenie o existencii kvalifikačného systému, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie o subdodávke a oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 2. Oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 3. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania a oznámenie o výsledku súťaže návrhov musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 4. Oznámenie o zmene zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 5.
Výzva na predkladanie ponúk, informácia o zadávaní podlimitnej koncesie, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti a oznámenie o subdodávke pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 6. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 7. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 8. Oznámenie o zmene zmluvy a rámcovej dohody musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 9.
Znenie všetkých príloh je súčasťou tejto vyhlášky.
K
Novela Občianskeho zákonníka
17. 12. 2018
Dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov dochádza k zavedeniu osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia.
Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
Zákon o nezisk. org. poskytujúcich všeobecne prospešné služby
14. 12. 2018
Zakladateľom organizácie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v určitom čase prejavila svoju slobodnú vôľu založiť neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, a preto osoba, ktorá založila neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby bude v registri stále zapísaná ako zakladateľ.
Od 1. 1. 2019 sa ukladá povinnosť neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby ohlásiť registrovému úradu akúkoľvek zmenu v štatúte do 15 dní od jej prijatia. Uvedené je potrebné zaviesť z dôvodu, že súčasná právna úprava zakotvuje, že do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Pričom však v praxi dochádza k situáciám kedy nastane zmena údaju v štatúte, ktorý však nie je údajom zapisujúcim sa do registra. Z uvedeného dôvodu je potrebné akúkoľvek zmenu údajov v štatúte ohlásiť registrovému úradu.
Ustanovuje sa, aby ustanovenia o zodpovednosti člena správnej rady neziskovej organizácie sa vzťahovali iba na člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorá hospodári s prioritným majetkom a pri hospodárení s prioritným majetkom. Zmena reaguje na zákon č. 4/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa ustanovila zodpovednosť členov správnej rady za hospodárenie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Zámerom zákonodarcu bolo zvýšiť zodpovednosť organizácií za zverený majetok štátu tým, že okrem zodpovednosti štatutárneho orgánu sa zaviedla aj zodpovednosť členov správnej rady. Uvedenou novelou sa však táto zodpovednosť zaviedla nie iba pre organizácie, ktoré hospodária s prioritným majetkom, ale aj na organizácie, ktoré takýto majetok nemajú a hospodária s vlastným majetkom. Tieto organizácie súčasne vo svojich správnych radách často majú významné osobnosti zo spoločenského, akademického, kultúrneho sveta, ktoré svojou účasťou v správnych radách pomáhajú k podpore a presadzovaniu činnosti organizácií a poskytujú rady pri ďalšom smerovaní organizácie. Preto sa ustanovilo, aby takáto zodpovednosť členov správnych rád sa dotýkala iba organizácií s prioritným majetkom a súčasne iba pri nakladaní s týmto prioritným majetkom.
Zákon o neinvestičných fondoch
13. 12. 2018
Zriaďovateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v určitom čase prejavila svoju slobodnú vôľu zriadiť neinvestičný fond, a preto osoba, ktorá zriadila neinvestičný fond bude v registri stále zapísaná ako zriaďovateľ. Z uvedeného dôvodu okruh zriaďovateľov nie je možné zmeniť, vymazať ani doplniť.
K viacerým zmenám dochádza po schválení zákona o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorým sa zriaďuje register mimovládnych neziskových organizácií.
Ukladá sa povinnosť neinvestičným fondom ohlásiť registrovému úradu akúkoľvek zmenu v štatúte do 15 dní od jej prijatia. Uvedené je potrebné zaviesť z dôvodu, že súčasná právna úprava zakotvuje, že do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Pričom však v praxi dochádza k situáciám kedy nastane zmena údaju v štatúte, ktorý však nie je údajom zapisujúcim sa do registra. Z uvedeného dôvodu je potrebné akúkoľvek zmenu údajov v štatúte ohlásiť registrovému úradu.
Správcom a prevádzkovateľom registra mimovládnych neziskových organizácií je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zoznam údajov o neinvestičnom fonde, ktoré sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií, upravuje zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií.
Zákon o združovaní občanov
12. 12. 2018
Od 1. 1. 2019 sa vymedzuje nová obsahová náležitosť návrhu na registráciu občianskeho združenia - údaj o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu vznikajúceho združenia vzhľadom na zavedenú jednotnú štruktúru zapisovaných údajov o štatutárnom orgáne podľa zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií.
Predmetnou úpravou sa z hľadiska naplnenia požiadavky právnej istoty zavádza jednotný a transparentný proces konania za vznikajúce združenie až do momentu zápisu prvého štatutárneho orgánu združenia do registra mimovládnych neziskových organizácií. Zároveň sa ustanovuje expressis verbis, aby názov združenia nebol hanlivý, urážlivý a zameniteľný s názvom právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky. Právnou úpravou sa tiež mení lehota. V platnom znení zákona je viacero lehôt a v záujme zjednodušenia je vhodné používať čo najmenej rôznych lehôt. Registrácia občianskeho združenia je konanie začínajúce na návrh členov prípravného výboru zastúpených splnomocnencom prípravného výboru a začína v deň, v ktorý je ministerstvu vnútra doručený návrh na registráciu občianskeho združenia, ktorý nemá vady. Právnu úpravu odôvodňujeme obsolétnosťou ustanovenia o upovedomení splnomocnenca prípravného výboru o dni začatia konania o registrácii združenia. Upovedomenie o začatí konania má svoje opodstatnenie v takom konaní, ktoré nezačína na návrh navrhovateľa (konanie začínajúce ex offo). Deň začatia konania v prípade procesu registrácie združenia je teda určený dňom podania návrhu, ktorý nemá vady v zmysle zákona, resp. dňom doručenia návrhu spĺňajúceho podmienky zákona, na ktorých absenciu v predošlom návrhu bol splnomocnenec prípravného výboru registrovým orgánom upozornený a tieto v opravenom návrhu odstránil; pre určenie dňa začatia konania musí však zároveň platiť, že splnomocnencovi prípravného výboru nebolo v zákonom stanovenej lehote doručované žiadne ďalšie upozornenie na odstránenie nedostatkov návrhu na registráciu združenia.