Oznámenia používané vo verejnom obstarávaní a ich obsah
5. 10. 2023
Od 25. septembra 2023 sa zrušuje vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 152/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu, a nadobúda účinnosť nová vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 367/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu, schválená 18. septembra 2023.
Vyhláška nadväzuje na ustanovenie § 186 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Oznámenie o uverejnení predbežného oznámenia v profile, oznámenie o uverejnení pravidelného informatívneho oznámenia v profile, predbežné oznámenie, pravidelné informatívne oznámenie, predbežné oznámenie použité na skrátenie lehoty na predkladanie ponúk a pravidelné informatívne oznámenie použité na skrátenie lehoty na predkladanie ponúk musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 1. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž, predbežné oznámenie o koncesii na sociálne a iné osobitné služby, oznámenie o existencii kvalifikačného systému, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie o subdodávke a oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 2. Oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 3. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania a oznámenie o výsledku súťaže návrhov musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 4. Oznámenie o zmene zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 5.
Výzva na predkladanie ponúk, informácia o zadávaní podlimitnej koncesie, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti a oznámenie o subdodávke pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 6. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 7. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 8. Oznámenie o zmene zmluvy a rámcovej dohody musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 9.
Znenie všetkých príloh je súčasťou tejto vyhlášky.
K
Plyn na Slovensku od januára zlacnie najviac v histórii
17. 12. 2020
Koronavírusová pandémia zanechá hlbokú jazvu na cenách energií. Slováci od januára vďaka poklesu dopytu po palivách vo svete zažijú pád cien plynu, aký v histórii nemá obdobu.
Zlacnenie prekoná aj doteraz rekordný rok 2016, kedy sa spojilo viacero faktorov. V danom roku na Slovensku pred voľbami vláda Roberta Fica zatlačila na regulátora a ten znížil ceny plynu o štyri percentá a následne v lete pristúpil k ďalšej úprave tak, že plyn išiel dole za celý rok spolu až o 8,5 percenta. Ficova vláda to vtedy prezentovala ako svoju sociálnu politiku. V skutočnosti bol za pádom cien plynu pokles cien ropy, ktoré mal širšie súvislosti. Ropa vtedy padla pod 30 dolárov za barel.
Fondy porážajú investičné poistenie
14. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel.
O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Fondy porážajú investičné poistenie
11. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel. O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Čierny scenár z druhej vlny sa už zmazal
11. 12. 2020
Index ekonomického sentimentu dokázal v novembri vymazať takmer celý svoj októbrový prepad spôsobený príchodom druhej vlny pandémie, keď vzrástol z -24 bodov na +23 bodov (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je 0 bodov). Tento index meria očakávania slovenských ekonómov ohľadom vývoja ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Hlavným zdrojom lepších vyhliadok sú očakávania postupného uvoľňovania domácich protipandemických obmedzení (34 percent respondentov) a nízka báza (29 percent respondentov). Nízku bázu potvrdzuje aj negatívne vnímanie aktuálneho stavu ekonomiky, ktorého index dosiahol v novembri -17 bodov.
V