Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Aj keď naraz privediete deväť žien do iného stavu, aj tak sa po mesiaci nestanete šťastným otcom. Zato pokus to môže byť zaujímavý.

Jediný spôsob, ako si udržať ženu, je nedať jej všetky peniaze.

Najväčšou tragédiou je vydať sa z lásky a potom zistiť, že dotyčný nemá peniaze.