Oznámenia používané vo verejnom obstarávaní a ich obsah
5. 10. 2023
Od 25. septembra 2023 sa zrušuje vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 152/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu, a nadobúda účinnosť nová vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 367/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu, schválená 18. septembra 2023.
Vyhláška nadväzuje na ustanovenie § 186 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Oznámenie o uverejnení predbežného oznámenia v profile, oznámenie o uverejnení pravidelného informatívneho oznámenia v profile, predbežné oznámenie, pravidelné informatívne oznámenie, predbežné oznámenie použité na skrátenie lehoty na predkladanie ponúk a pravidelné informatívne oznámenie použité na skrátenie lehoty na predkladanie ponúk musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 1. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž, predbežné oznámenie o koncesii na sociálne a iné osobitné služby, oznámenie o existencii kvalifikačného systému, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie o subdodávke a oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 2. Oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 3. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania a oznámenie o výsledku súťaže návrhov musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 4. Oznámenie o zmene zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 5.
Výzva na predkladanie ponúk, informácia o zadávaní podlimitnej koncesie, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti a oznámenie o subdodávke pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 6. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 7. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania musí obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 8. Oznámenie o zmene zmluvy a rámcovej dohody musia obsahovať informácie uvedené v prílohe č. 9.
Znenie všetkých príloh je súčasťou tejto vyhlášky.
K
Firmy majú verejnosť viac informovať
22. 3. 2018
Cieľom CSR je zvýšenie transparentnosti firiem vo všetkých oblastiach podnikania.Väčšie slovenské firmy majú od tohto roku povinnosť zverejňovať informácie o zodpovednom podnikaní a politike rozmanitosti. Spoločenská zodpovednosť podnikov, v zahraničí nazývaná CSR, je podľa Európskej komisie dôležitá najmä preto, aby firmy pochopili, do akej miery vplývajú na spoločnosť.
Podľa novely zákona z roku 2015 tak musia niektoré banky, poisťovne, správcovské spoločnosti, či dokonca Železnice Slovenskej republiky vyvíjať viac dobrovoľných aktivít v oblastiach environmentálnych, zamestnaneckých či sociálnych otázok. O takejto nefinančnej činnosti budú musieť následne informovať v reportoch.Správy za obdobie uplynulého účtovného roku budú musieť firmy publikovať v blízkom období. Túto povinnosť nemajú podniky pod 500 zamestnancov či dcérske spoločnosti, ktoré lokálne údaje zahrnuli do správ materskej firmy. Novelou zákona vychádzajúcou z európskej smernice chce štát docieliť zvýšenie transparentnosti vo všetkých oblastiach podnikania. Európskym dôvodom pre zmeny v oblasti spoločenskej zodpovednosti v sektore je zmena myslenia firiem a ich priame prispievanie k spoločenským otázkam.
Biznis si založilo 40-tisíc fyzických osôb
21. 3. 2018
V minulom roku si na Slovensku podľa poradenskej spoločnosti Bisnode rozbehlo vlastný biznis viac ako 40-tisíc podnikateľov – fyzických osôb.
Drvivé zastúpenie majú tí, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, druhou najčastejšie využívanou formou je slobodné povolanie. Z celkového počtu nových podnikateľov – fyzických osôb – je len tretina žien.
Inflácia na Slovensku vo februári spomalila
19. 3. 2018
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne vo februári spomalil na 1,1 percenta z januárových 1,3 percenta. Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat. Opravil tak svoj rýchly odhad z konca minulého mesiaca, podľa ktorého februárová inflácia predstavovala 1,2 percenta.
Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne pohybovala tesne pod dvoma percentami. Banka sa snaží infláciu aj hospodársky rast v eurozóne podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Od januára však mesačný objem nákupov dlhopisov znížila na 30 miliárd eur z predchádzajúcich 60 miliárd eur. ECB minulý týždeň zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 2,4 percenta z predtým predpokladaných 2,3 percenta. Jej šéf Mario Draghi však upozornil, že stimulačné opatrenia sú naďalej potrebné. Inflácia v eurozóne by podľa ECB mala a v tohtoročnom aj budúcom roku činiť 1,4 percenta, v roku 2020 by mala vystúpiť na 1,7 percenta. Na Slovensku dosahovala inflácia v januári 2,6 percenta. Zaznamenávame spomalenie, keďže hodnota vo februári predstavovala 2,2 percenta.
Exekúcie po novom
16. 3. 2018
V NR SR bola schválená novela exekučného poriadku. Cieľom novej úpravy je zakotvenie exekučnej imunity pre vymedzený druh majetku miest a obcí, a to majetkové účasti v právnických osobách, prostredníctvom ktorých mestá a obce zabezpečujú verejnoprospešné služby nevyhnutné pre svoje fungovanie.
Ide o verejnoprospešné služby zásobovania vodou, odvádzania odpadových vôd, nakladania s komunálnym odpadom a výrobu a rozvod tepla. Tieto možno považovať za natoľko dôležité pre riadny a nerušený chod miest a obcí, že sa zavádza ich ochrana v prípade, že dôjde k začatiu exekučného konania na majetok mesta alebo obce podľa Exekučné poriadku. Vymedzený druh majetku bude vylúčený z exekúcie priamo zo zákona bez potreby rozhodnutia súdu. Zabráni sa tak tomu, aby výkonom exekúcie na tomto majetku bolo ohrozené či dokonca paralyzované poskytovanie uvedených vitálnych služieb v meste či v obci.
Právna úprava zohľadňuje existujúcu právnu úpravu a judikatúru týkajúcu sa exekučnej imunity, ktorú zákon prepožičiava taxatívne vymedzenému majetku štátu. Ide najmä o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012, publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom č. 217/2012 Z. z., a tiež ustanovenia § 61s Exekučného poriadku.
Tak ako štát, aj mestá a obce plnia mnohé nenahraditeľné funkcie. Rovnako ako exekučná imunita štátu, ani exekučná imunita miest a obcí nebude neobmedzená, ale bude sa vzťahovať iba na taxatívne vymedzený majetok potrebný na plnenie nevyhnutných funkcií mesta alebo obce. Oprávnení v zmysle Exekučného poriadku budú aj naďalej môcť uspokojiť svoje pohľadávky exekúciou iného druhu majetku miest a obcí.
Zabezpečovanie uvedených verejnoprospešných služieb je predmetom výkonu samosprávy obce v zmysle § 4 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa § 1a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov má mestská časť v rozsahu výkonu samosprávy a prenesenej pôsobnosti postavenie obce; obdobné platí pre mestské časti mesta Košice. Ustanovenia tohto zákona preto okrem miest a obcí možno uplatniť aj mestské časti oboch miest.