Zháňanie informácií vždy trvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

Všetko je relatívne. Žobrák, ktorý je v otrhaných šatách, je otrhaný žobrák. Boháč v otrhaných šatách nie je otrhaný žobrák, ale originálny človek.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Na ťažké a zložité problémy sa vždy nájde jednoduchá, ľahko pochopiteľná ale nesprávne odpoveď.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.

Zákruta na ceste ešte neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.

Život je veľký vtip, ibaže málokto mu rozumie.