Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.

Ak do pevnosti môže vyliezť osol s vrecom zlata, tak nie je nedobytná.

Vždy je výhodnejšie, ak je k dispozícii niekto, na koho možno hodiť zodpovednosť za svoje chyby.

Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.

Aj najveľavravnejšie fakty zoslabnú pôsobením tlaku zhora.

Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.