V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.

Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.

Matka príroda je macocha.

Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Milionár náhle zomrel a ukázalo sa, že nezanechal závet. Trúchliaca vdova sedí u rodinného advokáta a žiada ho o radu. Advokát nahlas rozmýšľa: „Takže, váš manžel zomrel a nezanechal závet. A povedal aspoň niečo bezprostredne pred tým, ako zomrel?“ „Ale áno, hovoril: Preboha Mary, odlož tú pušku, aj tak s ňou netrafíš ani do stodoly!“

Synček sa spytuje otecka: „Otec, čo je to civlizácia?“ „Keď si pustíš televízor, aby si sa dozvedel, aké je počasie, namiesto toho, aby si vybehol z chalupy pozrieť sa na oblohu.“

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.