Osobitný odvod
22. 1. 2020
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk bol zavedený od 1. januára 2012 zákonom č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov.
Prostriedky osobitného odvodu sú štátnymi finančnými aktívami, kapitoly Všeobecná pokladničná správa a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora SR, vrátane doplnenia zdrojov Fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady.
Súčasná sadzba osobitného odvodu je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky, resp. pobočky zahraničnej banky znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu.
Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dochádza k predĺženiu platenia bankového odvodu a úprave sadzby na ďalšie kalendárne roky, aby bola zvýšená finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu a tým posilnená finančná stabilita a schopnosť riešenia potenciálnych krízových situácií.
Ochrana verejného záujmu
20. 1. 2020
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný v roku 2019 dvakrát z dôvodov rozšírenia osobnej pôsobnosti, procesných ustanovení ako aj ďalších príčin a tiež aj v súvislosti s pochybením pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020.
Pri hodnotení účinnosti dopadov ústavného zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zaregistroval signalizáciu problémov pri osobnej pôsobnosti ústavného zákona a rozsahových obmedzeniach pri obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu.
Dôvodom pre príslušnú zmenu v čl. 2 ods. 1 písm. zc) je skutočnosť, že posledná právna úprava rozširuje okruh verejných funkcionárov na celý rad fyzických osôb, čo spôsobuje možnú nefunkčnosť takýchto právnických osôb. Riadna a zodpovedná ochrana verejného záujmu je v prípade obchodných spoločností s majoritnou majetkovou účasťou štátu aj v tom, že štát má plné zastúpenie v orgánoch týchto obchodných spoločností. Extenzívne rozšírene okruhu verejných funkcionárov z radov členov orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s výsledkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú. Neobsadenie všetkých miest patriacich štátu môže oslabiť ochranu verejného záujmu najmä v prípade obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré sú regulovanými subjektmi podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Pošta opäť zdražovala. Za čo si priplatíte? (prehľad)
17. 1. 2020
Aj dobierka je od nového roka drahšia. Kto si dnes objedná napríklad tovar z e-shopu a zvolí si možnosť doručenia na dobierku, pri preberaní balíka bude platiť vyšší poplatok ako tomu bolo v minulom roku.
Slovenská pošta upravovala cenník svojich služieb k 1. januáru 2020, predtým ho naposledy menila vlani 1. júla."Výška poplatkov za dobierku vzrástla v priemere o dvadsať centov, výška poplatkov za dispozičné služby a priečinky narástla v priemere o 85 centov," vyratúva hovorkyňa pošty Eva Rovenská. Viac za dobierku aj dovolenkový servis. Cena za dobierku balíka či doporučeného listu na adresu bola do konca minulého roka 1,50 eura. Od januára je to 1,80 eura. Dobierka, pri ktorej pošle pošta peniaze odosielateľovi na účet, je drahšia o 20 centov. Poplatok sa zvýšil z doterajších 1,10 na 1,30 eura.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovenský trh nehnuteľností nasleduje trend vyspelých a zelených budov
17. 1. 2020
Technológie sa dostali medzi top päť faktorov pri rozhodovaní o nájme. Budovy v regióne strednej a východnej Európy (CEE región) aj na Slovensku v technologickej vyspelosti a udržateľnosti neustále napredujú. O aktuálnom stave technologických inovácií a digitálnych riešení v kancelárskych budovách v celom regióne CEE vrátane Slovenska hovorí prieskum Proptech index 2019, ktorý realizovala realitno-poradenská spoločnosť CBRE. Pri rozhodovaní o nájme sú pre nájomcov stále dominujúce faktory ako náklady a lokalita, prvýkrát sa však medzi top päť faktorov dostali aj technológie. V najbližších rokoch je tak možné očakávať vývoj aj v tomto smere.
Zelené budovy musia spĺňať kritériá tzv. certifikačných systémov, medzi tie najrozšírenejšie patria LEED či BREEAM. "Aj u nás na Slovensku sa udržateľná výstavba stáva postupne štandardom. Medzi najčastejšie zelené prvky takýchto budov patrí napríklad separácia odpadu, zelené strechy, vonkajšie žalúzie, chladiace stropy a trámy, pohybové senzory, nízkoprietokové vodovodné batérie, stojany na bicykle či nabíjačky pre elektromobily. To je však, samozrejme, len malá časť zelených prvkov," priblížil vedúci A&T - Office Investor Leasing spoločnosti CBRE Radovan Mihálek. Z prieskumu ďalej vyplýva, že na strane majiteľov administratívnych budov nastala v rámci rozhodovania istá zmena. Medzi najviac rozhodujúcimi faktormi v porovnaní s rokom 2018 sú stále náklady, lokalita a dostupnosť. V roku 2019 sa oproti tomu predošlému stali čoraz viac rozhodujúce aj faktory ako flexibilita možností prenájmu (nárast z 27 % na 61 %) či práve technológie (nárast z 16 % na 30 %).Prieskum zisťoval nielen preferencie majiteľov, ale aj zamestnancov týchto budov. V priemere takmer 50 % respondentov uviedlo, že by technologické riešenia využívali, ak by ich mali k dispozícii. Podľa prieskumu by si zamestnanci najviac priali funkcie ako napríklad inteligentné ovládanie miestnosti či pracovného miesta (46 %), notifikácie o príchode hosťa (44 %) či aktuálny prehľad možností zábavy napríklad v kine či divadle (43 %). Spoločnosť však poukázala aj na to, že priemere len približne 10 % z opýtaných má možnosť takéto funkcie v práci reálne využívať.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Trhy vlani ponúkli investorom vysoké zhodnotenie, Slováci nevyužili situáciu
17. 1. 2020
Zlým trendom je podľa odborníkov ich ľahostajnosť. Finančné trhy ponúkli vlani investorom priestor na vysoké zhodnotenie peňazí. Slováci sa však správali mimoriadne konzervatívne. Neefektivitu vidno v dlhšom horizonte Ako povedal v utorok na stretnutí s médiami generálny riaditeľ Across Private Investments (API) Maroš Ďurik, v 3. pilieri mali Slováci ku koncu uplynulého roka 2,4 miliardy eur. Vlaňajšok dopadol pre sporiteľov v tomto pilieri relatívne dobre.
Priemerné zhodnotenie dosiahlo 8,9 %, no v kontexte výsledkov akciových trhov (globálny akciový index vzrástol približne o 25 %), to nie sú výnimočné čísla. Práve akcie by mali v portfóliách, ktoré sú určené na dôchodok, dominovať. Neefektívne zhodnocovanie peňažných prostriedkov v 3. pilieri je najlepšie vidieť v dlhšom horizonte. Za posledné štyri roky dosiahlo priemerné zhodnotenie len 10,8 %. Objem majetku v podielových fondoch sa v roku 2019 priblížil k desaťmiliardovej hranici (9,6 mld. eur). Uplynulý rok bol pre investorov vo fondoch najlepší za posledné štyri roky. Priemerné zhodnotenie dosiahlo 7,7 %, čím sa podarilo výraznejšie prekonať infláciu, ktorá vlani presiahla 3 %. "Vzhľadom na vývoj trhov si však vieme predstaviť aj lepšie čísla. Na svedomí to má najmä dominancia zmiešaných fondov v portfóliách investorov, v ktorých investori strácajú najviac. Zhodnotenie za štyri roky neoslní, 10,3 % je za daných podmienok na finančných trhoch slabý výsledok," zdôraznil Ďurik. Najmenej efektívne je držať peniaze na bežnom účte Najmenej efektívnou investíciou pre sporiteľov podľa neho je držať peniaze na bežnom účte v banke. Tam majú Slováci uložených najviac peňazí a to 37,4 miliárd eur. Priemerné zhodnotenie dosiahlo historicky najnižšiu úroveň (0,23 %). Pri vlaňajšej inflácii viac než 3 % sa reálna kúpna sila peňazí v bankách opäť kontinuálne znížila. Za posledné štyri roky ukrojila inflácia z reálnej kúpnej sily peňazí v bankách viac než 6 %. Zlým trendom, ktorý sa naplno začína prejavovať v posledných rokoch, je podľa odborníkov ľahostajnosť Slovákov. Kým pred štyrmi rokmi mali na bežných účtoch približne 15 miliárd, dnes tam bezprizorne leží už 25 miliárd eur. Pri inflácii 3 %, je to vlastne len približne 24 miliárd. Podľa Ďurika by sa malo viac investovať do indexových fondov, ktoré efektívne prenášajú zhodnotenie finančných trhov do peňaženiek investorov. Indexové fondy v druhom pilieri zarobili za posledné štyri roky 39,2 %.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)