Murphy radí
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
(Murphyho zákonník)
Typy ľudí - VI. večer
V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho inzeráty
Výhodne vymením falošnú päťstokorunáčku za dve pravé dvestokorunáčky. Zn.: Berte, kým je v akcii!
Hľadáme analfabeta na prácu s prísne tajnými dokumentmi. Zn.: Úrad vlády.
Vymením vysávač za demižón vína. Zn.: Z titulu rozvodu som prestal vysávať a začal nasávať.
(Murphyho zrnká II)
Nevytesané pravdy - I. večer
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.
Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)