Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Hlúposť je takmer všemocnou silou.

Dávať hlúpe otázky je ľahšie, ako naprávať hlúpe chyby.

Ak na potvrdenie správnosti začatia akcie treba zložité výpočty, je lepšie akciu nezačínať.

Prakticky nikto nedokáže dopredu rozpoznať svoje budúce úspechy od svojich budúcich omylov.

Úspech, práve tak ako neúspech, je vecou náhody.

Tí, ktorí chcú urobiť veľký skok nahor, musia byť pripravení na to, že dopadnú hlboko dole.