Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Čo bolo na počiatku?
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)